dnes som vystúpil s príhovorom v OSN v New Yorku. Bola to historická chvíľa, keďže Valnému zhromaždeniu OSN predsedá Miroslav Lajčák. Ale zatiaľ čo sme sa ako hlavy štátov prihovárali svetu, každú jednu minútu niekde vo svete zomrelo hladom 12 detí. Každú jednu minútu sa viac ako sto detí narodilo do extrémnej chudoby. A ľudia zomierali aj na choroby, ktoré vieme liečiť.
Každý rok sa po zhromaždení OSN vrátime domov do svojich krajín. Na svete je však 60 miliónov ľudí, ktorí domov nemajú. Sú to ľudia, ktorí museli opustiť všetko, aby sa zachránili pred vojnou alebo chudobou. Títo ľudia nepýtajú veľa. Chcú len dôstojné miesto na život, výchovu detí, chcú prosperovať so svojimi blízkymi. Chcú sa znova cítiť ako doma. To, ako sa správame k sebe navzájom, je dôležité aj pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Použitie chemických zbraní zo strany Asadovho režimu v Sýrii voči vlastným občanom a zverstvá v Rakke, Mosule a mnohých ďalších miestach sveta nás musia varovať.
Všetky tieto hrôzy poukazujú na to, ako málo sa rešpektujú ľudské životy – a popierajú samotný princíp ľudstva, najmä vtedy, keď ide o mocenské hry. Naše odhodlanie konať, keď sú v hre princípy OSN, je pritom často poslednou nádejou pre tých, ktorí zúfalo čakajú na našu pomoc a uviazli uprostred násilia.
„Žiadne peniaze, žiadne krátkodobé ekonomické záujmy nestoja za nenapraviteľné škody na životnom prostredí.“
Sme svedkami krátkozrakých záujmov postavených na šírení nestability. Záujmov, ktoré podkopávajú spoločné úsilie o mier a bezpečnosť. Samotné jadro Charty OSN na zabezpečenie mierového spolužitia medzi národmi je zmrzačené v mene sebectva, egoizmu takzvaných sfér vplyvu. Vidíme to aj my v Európe – na Ukrajine, v Gruzínsku alebo v Moldavsku. Tamojší ľudia poznajú hodnotu mieru. Vedia, že ich suverenitu podkopáva agresívny sused. Sused, ktorý si myslí, že preňho pravidlá neplatia.
Dnes čelíme aj jednej z najhorších hrozieb. Severná Kórea otvorene hrozí jadrovými zbraňami. Nemôžeme tolerovať takéto vážne nerešpektovanie ľudského života. Dôrazne vyzývam severokórejský režim, aby ukončil vývoj zbraní hromadného ničenia a vrátil sa na cestu dialógu a budovania mieru na Kórejskom polostrove. Klimatické zmeny. Prijatie Parížskej dohody minulý rok jasne potvrdilo spoločnú vôľu riešiť tieto výzvy. Môžeme hovoriť o jedinečnom úsilí súčasnej generácie ľudstva zmierniť následky nášho vplyvu na životné prostredie. Dohoda sa môže stať naším dedičstvom, šancou pre naše deti, aby žili šťastne a bezpečne v lepšom prostredí.
Žiadne peniaze, žiadne krátkodobé ekonomické záujmy nestoja za nenapraviteľné škody na životnom prostredí. Ak sa nám nepodarí konať spoločne a naďalej sa budeme správať nezodpovedne, cena za našu neznalosť bude najvyššia, akú sme kedy zaplatili. Aby sme uspeli, musíme byť všetci zodpovednými lídrami. Musíme sa vzdať národného egoizmu a dodržiavať zásady Charty OSN. Mali by sme byť k sebe úprimní, dodržiavať sľuby a dokazovať to výsledkami, slovami aj skutkami. Pretože neexistuje ušľachtilejšia úloha, než slúžiť ľuďom, aby mohli žiť v mieri, dôstojnosti a prosperite.
Prečítajte si celý môj prejav v angličtine - http://bit.ly/2xb5jFs