Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Macronova jeseň rozhodnutia

.lukáš Krivošík .slovensko

Reformou pracovného práva spustil Emmanuel Macron svoj ambiciózny plán na ekonomické oživenie Francúzska. Ak bude doma úspešný, posilní to jeho pozíciu pri utváraní európskeho jadra. No najskôr musí prežiť horúci september, ktorý mu sľubuje časť odborov.

Macronova jeseň rozhodnutia LOUISA GOULIAMAKI/AP/SITA Emmanuel Macron by chcel svojimi reformami urobiť z Francúzska opäť veľkú a ctižiadostivú krajinu.

najmladší prezident v dejinách piatej republiky poslal pred kamery svojho premiéra Édouarda Phillipa a ministerku práce Muriel Pénicaud, aby v posledný augustový deň predstavili verejnosti dlho očakávanú reformu pracovného práva. Približne v rovnakom období zbierala spoločnosť YouGov dáta v rámci prieskumu verejnej mienky, zverejneného minulý týždeň. Dôvera Francúzov v Emmanuela Macrona bola na konci augusta len 30-percentná, o 6 percentuálnych bodov nižšia ako ešte mesiac pred tým. No napriek rekordne nízkym preferenciám len päť mesiacov po jeho zvolení je Emmanuel Macron rozhodnutý reformy presadiť. A pri pracovnom práve nechce skončiť.

nesúrodý dvojzáprah  

Na Slovensku vnímame Francúzsko a Nemecko ako spoločný motor EÚ. A tiež zárodok budúceho integračného jadra, o ktorom celé leto kvetnato rozprával premiér Robert Fico ako o bezpodmienečnej záruke našej šťastnej budúcnosti. No práve kontrast prvej a druhej najväčšej ekonomiky eurozóny ukazuje nesúrodosť tohto dvojzáprahu. Kým hospodárstvo Nemecka posledných päť rokov rástlo v priemere o 1,6 percenta ročne, to francúzske len o 0,8 percenta. Kým Nemecko zrejme za tento rok vykáže už štvrtý prebytkový rozpočet po sebe, francúzske verejné financie dlhodobo nespĺňajú ani len pravidlo eurozóny, že deficit by nemal prekračovať 3 percentá HDP (vlani ho mali na úrovni 3,4 percenta). Nemecký verejný dlh sa podarilo znížiť z 80 percent HDP v roku 2012 na vlaňajších 68 percent, francúzsky verejný dlh v rovnakom čase narástol z 90 na 96 percent HDP. 

No najvypuklejšie je porovnanie nezamestnanosti v oboch krajinách. Kým v Nemecku dosahuje 3,7 percenta a tamojšie firmy v skutočnosti pociťujú nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, francúzska nezamestnanosť sa blíži k desiatim percentám a prácu nemá takmer štvrtina mladých. O francúzskom zákonníku práce sa traduje, že má vyše tritisíc strán a ľudí chráni až tak dokonale, že časť z nich chráni pred tým, aby si vôbec nejakú prácu našli. A tak nečudo, že sa prezident Macron zameral práve na túto oblasť ako prvú.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite