Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Káčer vs. Donald

.martin Mojžiš .slovensko .tvár týždňa

Jaroslaw Kaczynski rozohral v Poľsku naozaj nebezpečnú hru. Nepokryte zaútočil na základné demokratické delenie moci v štáte, poštval proti sebe mnohých spojencov a v slabej chvíľke sa prihlásil ku konšpiračným bludom. A to ešte nie je leto ani v polovici.

Káčer vs. Donald ALIK KEPLICZ/AFP/SITA

pred desiatimi rokmi boli bratia Kaczynskí (prezývaní Káčeri) na vrchole moci. Lech bol prezidentom a Jarosław predsedom vlády. Na jeseň roku 2007 však prišli prehraté voľby a Jarosława nahradil v premiérskom kresle Donald Tusk. O tri roky neskôr zahynul Lech Kaczynski pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku a Jarosław v následných prezidentských voľbách neuspel.

K moci sa Jarosław Kaczynski dostal opäť až v roku 2015, keď kandidát jeho strany Andrzej Duda vyhral prezidentské voľby a potom jeho strana Právo a spravodlivosť s prevahou zvíťazila v parlamentných voľbách. Kaczynski sa nestal prezidentom ani premiérom (jednofarebnej vlády), napriek tomu sa stal najmocnejším mužom v krajine. A odkedy moc znovu získal, začal systematicky pracovať na tom, aby ju už len tak ľahko nestratil.

Väčšina v oboch komorách parlamentu a zďaleka nie nadstranícky prezident umožnili Kaczynskému v prvom rade ovládnutie verejnoprávnych médií. Zmenou pravidiel výberu riaditeľov poľského rozhlasu a televízie – na hranici kolízie s poľskou ústavou – dosadil na tieto miesta svojich ľudí. Možné kolízie s ústavou pri jednoduchej (nie ústavnej) väčšine v parlamente ho zas donútili zabojovať o ústavný súd. Aj tento boj sa odohral na hranici ústavnosti, respektíve hodný kus za ňou, aj v tomto boji bol Kaczynski úspešný.

Tieto kroky z konca roku 2015 a začiatku roku 2016 – akokoľvek rozporuplné a kontroverzné – sa predsa len dali pochopiť a v nejakom zmysle ospravedlniť. Tuskova Občianska platforma totiž mala verejnoprávne médiá na svojej strane a krátko pred voľbami v roku 2015 sa pokúsila upevniť svoj vplyv na Ústavnom súde menovaním nových sudcov. Nebolo to síce v rozpore so zákonom, ale ani celkom v súlade s dobrými mravmi. V každom prípade, kým Kaczynského priaznivci všetky jeho kroky schvaľovali ako prirodzené, jeho odporcovia ho čoraz viac prirovnávali k Viktorovi Orbánovi, a dokonca až k Vladimírovi Mečiarovi. A keďže Jarosław Kaczynski je nepochybne mimoriadne polarizujúcou osobnosťou, podpora aj odpor boli mohutné a vášnivé.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite