rostas neskrýva svoj antisemitizmus, ale jeho zhubnosť. Odvoláva sa pritom na výroky čelných predstaviteľov slovenského národného hnutia od Mateja Bela cez Ľudovíta Štúra po Svetozára Hurbana Vajanského. Mohli by sme odcitovať ďalšie, no aj opačné názory, ale tie výroky skutočne odzneli.
Možno ich vysvetliť tradíciou Lutherovho evanjelického antijudaizmu, katolíckym pohľadom na Židov devätnásteho storočia, rétorikou nemeckého, poľského, ruského, maďarského, ale aj českého a slovenského romantického nacionalizmu, dobovou sociálnou situáciou. Možno argumentovať historickým rozdielom medzi antijudaizmom a antisemitizmom, aj keď treba povedať, že antijudaizmus otváral antisemitizmu dvere.
A možno povedať aj to, že v slovenskej literatúre dvadsiateho storočia postupne pribúdal diferencovanejší pohľad, aj že v kultúrnej verejnosti a demokratickej politike sa už pred druhou svetovou vojnou antisemitizmus neakceptoval.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.