tvorba ústavy je zložitým úsilím, ktoré si vyžaduje snahu o budovanie konsenzu na pozadí rozdeľujúcej politiky. Turecká vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja sa o zabezpečenie takéhoto konsenzu usilovala zavedením zmien do súčasnej podoby ústavy v decembri minulého roka.
Dejiny tureckej ústavy siahajú do obdobia Osmanskej ríše. Prvé snahy o vymedzenie právomocí osmanského sultána prostredníctvom zavedenia písomnej ústavy sa uskutočnili v roku 1876. Od založenia modernej Tureckej republiky v roku 1923 malo Turecko štyri ústavy. Posledná verzia tohto základného dokumentu bola pripravená vojenskou juntou v roku 1982 ako následok štátneho prevratu v roku 1980. Odvtedy sa turecké politické orgány usilovali o zmenu tejto ústavy. K dnešnému dňu bolo dokončených 19 takýchto zmien. Posledná bola výsledkom všeobecného súhlasu v referende, ktoré sa konalo 16. apríla a dosiahlo účasť vyššiu ako 85%.
Turecké referendum zo 16. apríla vyvolalo v medzinárodných médiách širokú škálu komentárov. Slovensko nebolo v tejto vlne záujmu žiadnou výnimkou. Ako turecká veľvyslankyňa v Bratislave som mala možnosť v uplynulých dňoch čítať mnohé takéto názory. To je aj dôvod, ktorý ma motivoval k napísaniu tohto článku, aby som objasnila niektoré nesprávne chápania, ktoré, zdá sa, zatienili pohľad na tento dôležitý politický vývoj.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.