Poľská vláda prehrala Hru o tróny v Bruseli, proti Tuskovi zostala sama
Únia je pod diktátom Berlína, hovorí poľský minister zahraničia o Tuskovom zvolení za šéfa Európskej rady.
Stála za ním európska pravica, ľavica aj liberáli. Podporili ho veľkí členovia aj malí, krajiny zo Západu aj z Východu, vrátane najväčších poľských spojencov Česka, Slovenska a, špeciálne, Maďarska.
Jediný, kto bol proti znovuzvoleniu Poliaka Donalda Tuska za predsedu Európskej rady, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v EÚ, bola jeho vlastná poľská, vláda. A ešte slovenský šéf parlamentu Andrej Danko, ktorý neúspešne navrhoval premiérovi Robertovi Ficovi, aby rešpektoval želanie susedov.
Európski lídri vo štvrtok v pomere 27 k 1 zvolili Donalda Tuska do funkcie na ďalšieho dva a pol roka. Úlohou predsedu Európskej rady je hľadať kompromisy a organizovať stretnutia premiérov.
Nikto sa nenechal oklamať
Hoci poľská vláda hovorila, že dôvodom jej odporu voči Tuskovi je nespokojnosť s jeho doterajšou prácou, málokoho tým presvedčila. Pre Jaroslawa Kaczyńského, de facto lídra krajiny, je Tusk dlhodobý nepriateľ.
Hoci spolu ešte v roku 2002 kandidovali do lokálnych volieb, potom sa rozišli. Kaczyński bol tvrdou opozíciou voči Tuskovi, ktorý bol sedem rokov premiérom. Vyčíta mu najmä haváriu svojho brata Lecha, za ktorou mnohí ľudia v jeho strane vidia sprisahanie.
„Domáca poľská politika prenikla do Bruselu, dominovala inak tichému samitu s chuťou Hry o tróny à la Poľsko,“ napísal komentátor Financial Times Duncan Robinson.
Aj viacerí lídri tvrdili, že nenechajú, aby osobné rozpory medzi Jaroslawom Kaczyńskím a Donaldom Tuskom mali vplyv na európsku politiku. S Tuskom ako predsedom Rady bola všeobecná spokojnosť, nemal vážnejší škandál.
„Bol to viac export vnútornej národnej politickej otázky na európsku úroveň. Nikto sa tým nenechal oklamať,“ povedal podľa Politica belgický premiér Charles Michel. Predsedu Európskej rady tak prvýkrát nezvolili jednohlasne, ale kvalifikovanou väčšinou.
Dvojité fiasko
„Je zlé, že voľba prešla napriek nevôli krajiny, z ktorej pochádza kandidát. Je to veľmi nebezpečný precedens. Poľsko si myslí, že také podstatné veci sa musia dohadovať konsenzom všetkých,“ povedala podľa portálu Tygodnik Powszechny poľská premiérka Beata Szydlová.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová s tým nesúhlasila. „Mali by sme sa snažiť nájsť konsenzus, ale jeho hľadanie by nemalo byť zneužívané na blokovanie – keď existuje inštrument kvalifikovanej väčšiny,“ povedala podľa Financial Times.
Szydlová následne na protest odmietla podpísať závery samitu. Aj v tomto nezvyčajnom kroku však lídri Únie obišli veto poľskej vlády. Podľa EUobservera ich publikovali ako Závery prezidenta Európskej rady. „Poľsko dvakrát ignorované počas fiaska na samite EÚ,“ znel titulok portálu EUobserver.
Na otázku, ako teraz bude komunikovať s poľskou vládou, odpovedal Donald Tusk, že po poľsky. „Dúfame, že je to reč, ktorej bude poľská vláda rozumieť,“ dodal šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
„Pripravil som si svoj obľúbený citát: buďte opatrní s pálením mostov, pretože ak nebudú, už sa nikdy nedostanete na druhú stranu. Chcel by som to venovať všetkým členským krajinám, ale najmä poľskej vláde,“ povedal.
Nemecký kandidát
Odpoveď politikov vládnej strany Právo a spravodlivosť bola rázna. „Donald Tusk nebude schopný spolupracovať s červenou a bielou (poľskou) zástavou. To, čo sa stalo, je veľmi zlé,“ povedal Jaroslaw Kaczyński.
Ostrejší bol jeho minister zahraničia. „Spôsob, akým sa to presadilo, nám veľa hovorí o tom, akým smerom sa vyvíja Únia. Vieme, že Únia je teraz pod diktátom Berlína, ktorý nemá zábrany, neskúša žiadne diplomatické triky, ale tvrdo realizuje svoju politiku,“ povedal Witold Waszczykowski pre portál wpolityce.pl.
V tomto zmysle komentovali voľbu aj provládne médiá. Tuska nazvali nemeckým kandidátom, ktorý nemá ani kúska cti, keď sa sám nestiahol po tom, čo nemal podporu vlastnej krajiny. Poľská vláda na tento post navrhovala málo známeho poslanca Európskeho parlamentu z Tuskovej strany Občianska platforma Jaceka Saryusza-Wolského.
Nemecké médiá rozhodnosť, akou sa lídri postavili k požiadavke Poľska, chválili. „9. marec sa zapíše ako míľnik v histórii Európy, ako deň, keď Európska únia znovu získala akcieschopnosť. Ďakovať za to môžeme Kaczyńskému,“ napísal komentátor Der Tagesspiegel.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
