miroslav Beblavý, poslanec Národnej rady SR (nezaradený)
Po páde Radičovej vlády ešte päť mesiacov fungoval parlament, v ktorom mali väčšinu stredopravé sily, ale všetkým bolo jasné, že po predčasných voľbách príde doba Smeru. Zároveň sa uvoľňovali tri kľúčové funkcie na kontrolu moci – verejný ochranca práv, predseda Najvyššieho kontrolného úradu a predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Presviedčal som vtedy kolegov, aby prekonali vzájomnú neznášanlivosť a zvolili do nich osobnosti, ktoré budú schopné ustrážiť prichádzajúcu moc. Bohužiaľ, nepodarilo sa – okrem verejného ochrancu práv už ten parlament nikoho nezvolil. Predsedov NKÚ aj ÚVO si následne vybral Robert Fico tak, aby príliš nehryzkali. Na piatich rokoch pôsobenia Jany Dubovcovej vidíme, aká je to škoda. Ak by na NKÚ a ÚVO sedeli rovnako nebojácni a zároveň odborne podkutí predsedovia, mohol aj príbeh uplynulých rokov vyzerať inak.
Verejného ochrancu práv nemôže mať rada žiadna vláda. Je totiž určený na to, aby bol tŕňom v päte. V dokonale fungujúcom štáte ho netreba – kompetentní úradníci, poctiví politici a dôslední sudcovia spolu majú zabezpečiť, že nikto nezostane protizákonne ušliapaný. V reálnom štáte to tak však nikdy nie je a nebude. Kým sú ľudia ľuďmi, tak mnohí jednotlivci aj skupiny bez peňazí, konexií či silného hlasu budú prevalcovaní bezohľadnými protivníkmi alebo celým ľahostajným systémom. Verejný ochranca práv je taká malá brzda, ktorá sa zatiahne, keď všetko ostatné zlyháva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.