projekt pre Koniec dejín
Typickým príkladom utópie, ktorá funguje v dobrom počasí, je projekt eura. Ten mnohí ekonómovia považovali za príliš ambiciózny a nedostatočne rešpektujúci ekonomickú realitu. Ale ak by všetko fungovalo dobre, bolo by to krásne, či nie? A ak sa vyskytnú problémy? Nuž čo, poručíme nielen vetru, dažďu, ale aj peniazom.
Utópie sú vždy založené na ilúziách a jednou z najnebezpečnejších ilúzií Európskej únie bolo presvedčenie, že nijaké veľké nebezpečenstvo vlastne neexistuje. Náš nadnárodný domov akoby bol založený na myšlienke, že so zvyškom sveta budeme súperiť už len prostredníctvom obchodu a nič vážne nám zvonku nehrozí. Je to projekt vymyslený a budovaný pre Fukuyamov svet konca dejín, kde liberálna demokracia kráča kontinentmi ako definitívny víťaz.
Lenže tento svet nie je fukuyamovský ani náhodou. Tento svet má, bohužiaľ, oveľa bližšie k Huntingtonovmu stretu civilizácií. Dve z nich – islamská a pravoslávna – nám už nepríliš priateľsky búchajú na dvere. A my nie sme pripravení. Mentálne, logisticky ani vojensky. Nielenže nie sme pripravení na stret, my sa dokonca začíname drobiť zvnútra už pri prvých vážnejších pohyboch iných civilizácií.
Podstatné preto je, aby sme sa popri príliš utopickej EÚ mohli oprieť aj o niečo pevnejšie a spoľahlivejšie. Zatiaľ túto možnosť máme. Severoatlantická aliancia nebola založená na ilúziách a hádam na nich nestojí ani dnes. Kľúčová otázka znie tak, či budeme v tejto aliancii zodpovednými partnermi alebo len čiernymi pasažiermi. Pretože pevná a spoľahlivá aliancia s mnohými čiernymi pasažiermi – to by bola zas len ďalšia utópia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.