nezastaviteľná miera rozkladu je pekný zvrat, no obávam sa, že tá nezastaviteľnosť bude trvať ešte dlho. Na pád Vladimíra Mečiara sme si museli počkať do volieb v roku 1998. Podarilo sa, ťažko a natesno, ale predsa. A pritom podmienky odmietnuť mečiarizmus s jeho spoločenskou, ekonomickou i právnou zvrátenosťou a zastaviť prepad do čiernej diery Európy boli neporovnateľne lepšie ako dnes! Pred dvadsiatimi rokmi sa proti Mečiarovi sformovala silná a spočiatku aj jednotná demokratická opozícia – konsolidované KDH, hodnotovo pevná Demokratická strana, áno, aj Demokratická únia, v podstate heterogénna zostava odídencov z HZDS a SNS.
V tvrdej politickej opozícii stáli aj naši Maďari. A boli tu kompetentní lídri, za všetkých štyri mená: Ján Čarnogurský, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, František Mikloško.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.