príbeh strany s desaťročným rozhodujúcim vplyvom na slovenské dianie ozvláštňuje fakt, že prakticky jediné dve známe mená, ktoré sa donedávna spájali s SDKÚ-DS, nevzišli z SDKÚ, ale z Demokratickej strany. Ľudovít Kaník a Pavol Frešo. Kaník od začiatku svojho predsedníctva v roku 2001 smeroval stranu do náruče veľkej premiérskej SDKÚ. To správne predpovedali aj známe mená vtedajšej DS František Šebej, Peter Zajac, Peter Tatár a Peter Osuský, ktorí po nezvolení Jána Langoša za 1. podpredsedu stranu vtedy radšej opustili. Fúzia s SDKÚ bol de facto koniec rešpektovanej Demokratickej strany.
Kaník a Frešo, dvaja zástupcovia dávnej DS, zotrvali v SDKÚ najdlhšie. „Zostal som tak dlho preto, lebo som tam bol kvôli hodnotám, ktoré strana reprezentuje. Nie kvôli Dzurindovi alebo Frešovi,“ tvrdí Kaník. Podobne sa vyjadruje aj Frešo. A to sa pritom ani nemajú veľmi v láske. Kaník Freša viní z toho, že hľadá najmä osobný prospech a naplnenie vlastných ambícií. Údajne predáva morálku a charakter, aby zobchodoval vplyv.
To sa malo prejaviť pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, kde Frešo navrhol napriek nesúhlasu celej opozície kandidáta Karola Mitríka, čo bolo v súlade s vôľou vládneho Smeru. „V DS sme Freša poverovali úlohami technického charakteru. Využil to, že dokončoval nezáživnú robotu pri zlaďovaní stanov s SDKÚ, aby sa predal. Prejavilo sa to tým, že keď sa hlasovalo, či mám byť na spoločnej kandidátke, tak za mňa nezahlasoval ani Frešo, ani Slafkovský, ktorý boli za DS v prezídiu SDKÚ,“ sťažuje sa Kaník.
Aj za nedávnym podpálením svojho banskoštiavnického hotela vidí Kaník neprajnosť svojich politických oponentov. A tí teraz zrejme inde ako medzi Frešovými ľuďmi nie sú, najmä keď si Kaník ako jeden z názvov svojho nového subjektu chcel dať tajomný akronym S.D.K.Ú. Frešo sa zas Kaníkovi vysmieva z nedávnych pokusov o založenie strany, ktorá v priebehu týždňa trikrát menila názov. Napriek nezhodám však až donedávna dokázali spolu fungovať.
ako vznikli problémy
Kaník aj Frešo naskočili do príbehu SDKÚ už vo fáze, keď sa v strane veci začali komplikovať. I keď Dzurindova strana si zakladala na problémy už tým, ako bola postavená. Vznikla najmä kvôli naplneniu osobných ambícií Mikuláša Dzurindu. Sám to nepriamo potvrdil v októbrovej debate Novej generácie, „mladých pušiek“ SDKÚ: „SDKÚ som zakladal preto, lebo mi Čarnogurský vyťahoval stoličku spod tela. A keďže toľko chochmesu železničiar má, že nebude bača bez oviec, tak som tú stranu založil. Zúfalo som potreboval silu v parlamente.“
Dzurinda potom vládol vo svojej strane pevnou rukou. „Miki niečo povedal a potom si všetci členovia prezídia brali slovo a snažili sa inými slovami povedať, ako si to Dzurinda výborne vymyslel,“ spomína Kaník na dianie v SDKÚ počas druhej Dzurindovej vlády.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.