Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sultán sa vrátil

.andrej Bán .slovensko

Turecký prezident Recep Tayiip Erdogan nikam neodišiel, no predsa sa týmito opakovanými parlamentnými voľbami vrátil. K takmer úplnej moci.

Sultán sa vrátil Emrah Gurel/AP/SITA Turci sa po teroristických útokoch zomkli okolo silného lídra - premiéra Erdogana.

Je to kľúčová krajina súčasného sveta. S vojnou v Sýrii a Islamským štátom (ISIS) „za chrbtom“ , s približne 2,5 miliónmi utečencov na svojom území (čo je, mimochodom, výrazne viac ako sú pre tento a budúci rok aj pesimistické odhady OSN pre celú Európu). A tiež s traumatizujúcim dlhoročným domácim konfliktom s Kurdmi. Erdogan, ako píšem v najnovšom tlačenom .týždni, už (alebo ešte?) nie je sultán a dnešné moderné a sekulárne Turecko už nie je Osmanská ríša, no predsa má personifikácia krajiny s jej starnúcim charizmatickým vladárom opodstatnenie. Povedzme si prečo.

Keď som sa nedávno po 7 300 kilometroch jazdy autom s režisérom Jarom Vojtekom naprieč Tureckom, až k hraniciam Sýrie, vrátil na Balkán, „k nám“ do Európy, prvé dojmy boli katastrofálne. Milých a bezpečne jazdiacich Turkov, ktorí vám z tradičnej moslimskej úcty k hosťom dajú na pumpách zadarmo kávu (to sa nám stávalo opakovane) vystriedali mrzutí a agresívni Bulhari. Dokonalé diaľnice až do odľahlých kútov Turecka vystriedal príšerný obchvat Sofie a rozbité cesty členskej krajiny EÚ.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite