Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odomykáme: Komu patrí Slovensko?

.marek Vagovič .slovensko .téma

Kauza Gorila je po únose Michala Kováča mladšieho najväčším škandálom od novembra 1989. Tento spis hrozivým spôsobom potvrdzuje, že väčšina slovenských politikov je napojená na oligarchov, ktorí si tu rozparcelovali celú krajinu.

Odomykáme: Komu patrí Slovensko? SITA/Jano Šperka

Ak si niekto ešte pred Vianocami myslel, že témou predčasných volieb bude najmä pád vlády a euroval, tak sa mýlil. Od 20. decembra 2011 je všetko inak: zverejnenie informácií o tom, ako sa delili stovky miliónov z privatizácie strategických podnikov na konci druhej Dzurindovej vlády, by mohlo prekresliť politickú mapu Slovenska. Dnes ešte nie je celkom jasné, ktorým smerom, dôsledky škandálu však budú fatálne bez ohľadu na to, ako sa s prípadom vyrovnajú polícia (prokuratúra) aj médiá. Gorila už totiž žije vlastným životom, pričom každému je zrejmé, že nejde o fikciu, ale pomerne verný opis slovenskej reality.

.o čo ide

Niekedy v lete 2005 si vedúci analytického oddelenia SIS Peter Mravec všimol, že pred domom na Vazovovej ulici v Bratislave, kde vtedy býval spolu s manželkou a dvoma maloletými synmi (dva a štyri roky), často parkujú vládne limuzíny, respektíve predstavitelia finančnej skupiny Penta. Hoci dnes to vyzerá ako neskutočná náhoda, vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek, Jaroslav Haščák z Penty či členka Výkonného výboru FNM Anna Bubeníková (SDKÚ) sa mali stretávať v byte hneď vedľa Mravca. Vtedy aj dnes patril bývalému kukláčovi Zoltánovi Vargovi, ktorý pracoval pre Pentu.

Koncom novembra 2005 spracovala SIS žiadosť o odpočúvanie Vargu – pre podozrenie z korupcie a ekonomickej trestnej činnosti. Tajní boli totiž presvedčení, že Varga z prostredia polície získava informácie, ktoré by mohla Penta využiť v konkurenčnom boji. Jeho spojkou mal byť vtedajší funkcionár Úradu boja proti korupcii Ján Rejda, ktorému mala Penta prostredníctvom Vargu raz za tri mesiace vyplácať 50- až 100-tisíc korún. Podľa SIS sa mal Varga cez svoje kontakty na ministerstvách snažiť ovplyvniť aj výberové konania v prospech finančnej skupiny Penta. S Vargom sa nám spojiť nepodarilo, nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali esemeskou.

Postava Zoltána Vargu však podľa novinára Toma Nicholsona, ktorý píše o kauze Gorila knihu, slúžila len ako formálne krytie, aby SIS vôbec mohla nasadiť odposluchy. Skutočným cieľom akcie boli zrejme ľudia, ktorí mali pri privatizácii elektrární, teplární, rozvodných závodov, polikliník či bratislavského letiska vychádzať v ústrety Pente. V polovici mája 2006 bola žiadosť SIS o odpočúvanie rozšírená aj o Haščáka. Tajní údajne odpočúvali Vargov byt viac ako osem mesiacov – no nie prostredníctvom klasických „ploštíc“, ale z vedľajšieho bytu siskára Mravca. Začiatkom augusta 2006 bola akcia Gorila ukončená. Jedným z dôvodov mohlo byť, že šéfom SIS sa stal Ficov človek Jozefa Magala. Podľa Gorily sa totiž v spomínanom byte sHaščákom stretol aj Fico, respektíve jeho osobný tajomník František Határ.

.hlavní aktéri

Napriek predčasnému koncu akcie vyplavilo osem mesiacov odpočúvania Vargovho bytu špinu, o ktorej síce mnohí tušili, no jej rozsah je aj tak obludný. Režisérom hry bol podľa Gorily Haščák, ktorý dosadzoval svojich ľudí do orgánov štátnych podnikov a rozdeľoval provízie konkrétnym politikom, figúrkam z Fondu národného majetku (FNM) aj mecenášom strán. Odmeny za rozhodnutia, respektíve hlasovanie v prospech Penty sa mali rozdeľovať podľa kľúča – Malchárek, FNM (Bubeníková), SDKÚ (Palacka), SMK (Világi). Podľa Gorily podplatila Penta aj 14 poslancov parlamentu, ktorí mali dostať za podporu Dzurindovej vlády po rozpade Poslaneckého klubu ANO 50 miliónov korún. „Dôrazne sa ohradzujeme voči obsahu akéhokoľvek materiálu tohto typu. Považujeme ich za nedôveryhodné a účelovo zostavené. Nevidíme žiadny dôvod, aby sme ich ďalej komentovali,“ reagoval hovorca Penty Martin Danko.

Z jednotlivcov mal podľa Gorily najviac – až 329 miliónov korún – zarobiť Malchárek. Dôkazy zatiaľ chýbajú, jeho nadštandardný vzťah s Haščákom je však známy. Obaja potvrdili, že sa pravidelne stretávajú na oslavách narodenín či svadbách, pričom Malchárek považuje Haščáka za svoj vzor. Haščák zase radil Malchárkovi po odchode z politiky, keď začal oficiálne podnikať. A tu je možno aj jeden z kľúčov, ako dotiahnuť kauzu Gorila aj v trestnoprávnej rovine, hoci to nemusí byť jednoduché. Na jednom zo stretnutí (január 2006) sa mal totiž Malchárek spýtať Haščáka, či má s Vargom rozbehnúť aj domácu firmu na „prepieranie provízií“.

„Haščák hovorí, že nech to Malchárek nechá na neho, že to urobí on do dvoch mesiacov. V zahraničnej firme má Malchárek zatiaľ v hotovosti 102 miliónov korún. Pýta sa Haščáka, či je lepšie to previesť na domácu firmu alebo nechať tak. Haščák hovorí, že to je jedno. Hovoria o zložení štatutárnych orgánov domácej firmy (akciová spoločnosť). Haščák hovorí, že podľa zákona v predstavenstve môže byť aj jeden človek. Dajú tam asi Zoltána Vargu,“ opisuje ich rozhovor šéf analytiky SIS Peter Mravec. Čo sa stalo v skutočnosti? O dva mesiace (marec 2006) založili neznáme cyperské firmy akciovú spoločnosť HM-Invest so sídlom vBratislave a základným imaním 300 miliónov korún. V roku 2007 vstúpil do firmy aj Malchárek s vkladom päť miliónov korún. Firma mu vzápätí za 26 miliónov korún kúpila vilu na bratislavských Kramároch. A jediným členom predstavenstva HM-Invest sa stal Varga, ktorý v minulosti podnikal aj s Malchárkom. „Možno som za tou cyperskou firmou ja. Mám ju pod kontrolou,“ povedal Varga vo februári 2009 denníku SME. Na otázku, kde zobral toľko peňazí na jej rozbehnutie, už neodpovedal.

.aj Malchárek bol v byte

Haščák vtedy tvrdil, že so založením firmy nemá nič spoločné. Jedným z členov Dozornej rady HM-Invest je pritom aj právnik Richard Biročák, ktorý by mal podľa informácií .týždňa zastupovať Haščáka v kauze Gorila. Haščák sa totiž chce voči zverejneným informáciám brániť súdnou cestou. „Ide o vzťah klient – advokát, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať,“ reagoval Biročák. „Nebudeme sa vyjadrovať ku konkrétnym menám právnych zástupcov, ktorí zastupujú pána Haščáka v kauze Gorila,“ povedal hovorca Penty Danko.

Malchárek dodnes okolnosti nadobudnutia vily nevysvetlil. „Keďže som podnikateľ, a nie verejný činiteľ, k otázkam, ktoré sa týkajú môjho súkromia, bývania a priateľov, nemám potrebu ani povinnosť sa vyjadrovať.“ Malchárek však .týždňu potvrdil, že bol v odpočúvanom byte. „Zolo je môj priateľ, bol som aj u neho v byte a aj on vmojom dome.“ Tvrdí však, že s Haščákom sa tam nestretával. Malchárek zároveň odmieta, že zarobil na privatizácii stovky miliónov korún. „Za môjho pôsobenia sa štátny majetok nepredával. Nepodpisoval som a ani nepredkladal na schválenie vláde žiadnu privatizačnú zmluvu, ktorá by sa za môjho pôsobenia realizovala. Ak by som mal vedomosť o províziách a inej nezákonnej činnosti kohokoľvek, tak by som konal, ako by bola moja občianska povinnosť.“

.prevodová páka

Dôležitú úlohu v celej kauze zohrala podľa spisu Gorila aj nominantka SDKÚ vo FNM Bubeníková, ktorá sa vraj vo Vargovom byte viackrát stretla sHaščákom. Práve Bubeníková bola údajne iniciátorkou väčšiny privatizačných obchodov, za čo mala od Penty zinkasovať až 200 miliónov korún. Dôkazy aj v tomto prípade zatiaľ chýbajú, polícia však má možnosti, ako dôsledne preveriť jej podnikateľské aktivity, bankové účty aj majetkové pomery. Haščák navyše podľa Gorily opísal aj spôsob, ako sa to malo diať. V spise to označuje ako akčný plán. „Má sa to udiať prostredníctvom platby za tri analýzy realitného trhu cez spoločnosť Elementa. Transakcia má byť uskutočnená prostredníctvom kúpy akcií Elementy anglickou spoločnosťou pod vplyvom Penty. Fiktívnosť kúpy akcií chcú vylúčiť tak, že Elementa vytvorí internetové stránky, cez ktoré akože anglický investor „objaví“ investičnú príležitosť v SR a zaplatí Bubeníkovej za analýzy realitného trhu a bližšie nešpecifikovanú halu vMedzilaborciach 200 miliónov korún (reálna hodnota haly je len desať miliónov korún),“ opísal rozhovor Mravec.

Podľa viacerých zdrojov z FNM mala Bubeníková v rokoch 2005 a 2006 v orgánoch fondu naozaj silný vplyv. „Nepredpokladal som za ňou priamo Haščáka, ale Mikloša a za ním Haščáka,“ hovorí jeden z nich. Podľa neho bola Bubeníková hlavnou prevodovou pákou vplyvných ľudí v pozadí. „Viackrát sa nám podarilo zastaviť materiály, ktoré pretláčala. Osobne som to však vnímal tak, že kľúčové rozhodnutia o privatizácii robia Palacka, Mikloš, Világi a Malchárek. Mne Gorila v zásade sedí.“ „K vykonštruovaným nezmyslom sa nebudem vyjadrovať a podávam trestné oznámenie za trestný čin ohovárania, pretože táto vykonštruovaná kauza sa deje v úmysle poškodiť ma v práci a v rodinnom živote,“ reagovala Bubeníková. Na otázky, či chodila do bytu na Vazovovej ulici, respektíve, či sa tam stretávala s Haščákom, však neodpovedala. Stručný bol aj Mikloš. „Podpredseda SDKÚ a minister financií Ivan Mikloš sa na tejto konšpiračnej teórii nemieni podieľať,“ povedal .týždňu hovorca SDKÚ Michal Lukáč.

.vedľajšie postavy

Znalcov pomerov zrejme neprekvapilo, že v spise sa objavuje aj meno bývalého pokladníka SDKÚ Gabriela Palacku. Vhistórii Dzurindovej strany je totiž len málo káuz, s ktorými by nebol spájaný. Podľa Gorily urobil Haščák s Palackom minimálne jedenásť obchodov „s províziami za privatizáciu“. „Haščák rozpráva o stretnutí s Gabrielom Palackom. Palacka bol rád, že Haščák pripravil ohľadne provízie dohodu na kľúč a on nemusí nič robiť. Palacka len poslal z Londýna Haščákovi číslo účtu, na ktorý má Haščák poslať peniaze,“ píše Mravec o provízii za plánovaný predaj akcií Stredoslovenskej energetiky. Palacka na otázky .týždňa nereagoval. Podľa Hospodárskych novín však Gorilu nepovažuje za autentickú, takže k údajným províziám sa nebude vyjadrovať.

Do rozdeľovania peňazí z privatizácie mal byť podľa Gorily zainteresovaný aj podnikateľ a súčasný riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Jeho meno sa roky spájalo s SMK, neskôr sMostom-Híd: a to najmä s jej predsedom Bélom Bugárom, hoci dnes už nie je ich vzťah taký blízky, ako na začiatku. Na rozdiel od Palacku sa však Világi doteraz priamo nespájal so žiadnou významnou straníckou kauzou typu vláčiky alebo schránkové firmy, respektíve so štátnou zákazkou, ako bol prenájom Daňového riaditeľstva v Košiciach (SDKÚ). „Haščák hovorí, že zvykom je vyplácať za privatizácie politické strany osobitne a funkcionárov FNM osobitne, pretože v minulosti, keď vyplácali len politické strany, tak sa niekedy stávalo, že politická strana „zabudla“ vyplatiť svojho funkcionára FNM, ktorý potom nefungoval. Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM,“ opisuje Mravec rozhovor Haščáka s Malchárkom z januára 2006. V spise Gorila sa spomína aj niekoľko konkrétnych transakcií, z ktorých mal profitovať Világi, respektíve nominanti SMK vo fonde.

.világi: ako funguje SIS?

Világi „jednoznačne odmieta“, že by dostával od Haščáka provízie – a to nielen v súvislosti s privatizáciou spomínaných podnikov, ale vôbec. „So skupinou Penta sme pri obchodných vzťahoch za posledných 10 rokov stáli proti sebe, “ dodáva. Világi hovorí, že s Haščákom sa stretáva, keď je to potrebné, pričom vlani to bolo možno raz.

K spisu Gorila sa nechcel vyjadrovať, pretože doteraz nikto nepotvrdil jeho autentickosť. „A už vôbec si nedovolím na základe tohto materiálu vytvoriť názor na pána Haščáka.“ Világiho však znervózňuje možnosť, že nejaký materiál SIS sa môže dostať do rúk novinárom, podnikateľom či politikom. „Nechcem si domyslieť, že odpočúvania mojich súkromných rozhovorov, ktoré SIS roky robila, sa dostanú do rúk novinárom. Je strašné, keď štátny orgán takto funguje.“ Ak môžu slúžiť materiály tajnej služby na diskreditáciu jednej alebo druhej politickej strany, spochybňuje to základy demokracie, myslí si Világi. „Politici aj seriózni novinári by sa mali pýtať, ako vôbec SIS funguje, koľko ľudí bolo za posledných 15 rokov prepustených a prečo. A tiež na to, ako je zabezpečená ochrana materiálov, a to, aby títo ľudia materiál nahromadený v SIS nezobrali so sebou.“

.pozícia KDH

Zo spisu Gorila vyplýva, že do niektorých obchodov na FNM mohlo byť zasvätené aj KDH, ktoré malo v prezídiu fondu Milana Krajniaka a Stanislava Janotu. Aj KDH má svoju minulosť a kauzy: ani na jednom mieste sa však explicitne nepíše, že jeho ľudia sa sHaščákom na niečom dohodli, alebo od neho dostali províziu. Na rozdiel od SDKÚ či SMK nie je v spise špecifikovaná ani osoba, ktorá má vyberať peniaze v mene KDH. Krajňák hovorí, že počas pôsobenia vo FNM hlasoval slobodne. „Nikto z KDH na mňa nevyvíjal nátlak, ako mám hlasovať. Takisto ma nikto ma nenútil hlasovať za alebo proti návrhom, ktoré sa týkali Penty,“ tvrdí Krajňák. 

„Haščák rozpráva, že sa ohľadne privatizácie teplární stretol s členmi prezídia FNM Igorom Grošaftom (SDKÚ) a Stanislavom Janotom (KDH),“ píše sa v Gorile. Podľa Haščáka malo dostať KDH nie ktorú z menších teplární (Martin). Janota však tvrdí, že sa naraz nikdy nestretol s Haščákom aj Grošaftom. „S Haščákom sa poznám, ale nikdy som s ním nehovoril o problémoch, ktoré súvisia s teplárňami.“

Janota sa údajne stretol aj s Bubeníkovou v súvislosti s privatizáciou bratislavského letiska. „Bubeníková si myslí, že Janota chce od nej materiály (o privatizácii letiska) len ako krytie jeho vedomostí o privatizácii letiska, aby sa v KDH neprevalilo, že spolupracuje s Pentou.“ Janota hovorí, že sBubeníkovou pravidelne komunikoval počas pôsobenia vo FNM, ale nespomína si, že by s ňou niekedy hovoril o privatizácii letiska.

Haščák tiež podľa spisu uvažoval, že dá Janotovi províziu vo výške tri až päť miliónov korún za dopredaj akcií energetických podnikov. „Vylučujem, že by sme niekedy hovorili o províziách pre mňa alebo pre stranu,“ tvrdí Janota. Podľa neho nie je pravda, že KDH presadzovalo záujmy Penty. „O tom by som s veľkou pravdepodobnosťou vedel.“ Haščák hovorí v spise aj o provízii za bližšie nešpecifikovaný obchod vo výške 21 miliónov korún, ktorá mala byť rozdelená medzi Malchárka, Világiho a KDH. „Világiho a KDH ale ešte možno vynechajú,“ píše sa vGorile. „Nemáme informácie o tom, že by sa niečo také dialo. Prípadom sa zaoberá polícia, veríme, že aj prísľub pani premiérky, že SIS bude spolupracovať, pomôže objasniť celú záležitosť,“ povedal hovorca KDH Matej Kováč.

.bonus navyše

Prekvapením je údajná schôdzka Roberta Fica a Jaroslava Haščáka v odpočúvanom byte. Fico si totiž roky budoval imidž bojovníka proti finančným skupinám, ktoré má vraj rád „ako koza nôž“. Z ich stretnutia je však najzaujímavejšia pasáž o sponzoroch Smeru. Až doteraz totiž Fico tvrdil, že žiadni utajení donori neexistujú, hoci tento časopis upozornil na ľudí ako Flašík, Široký, Póor, Brhel či Kiňo už v októbri 2005 – teda mesiacom pred začiatkom akcie Gorila (.týždeň 43/2005).

„Haščák sa pýta, ako to vypadá s Jurajom Širokým a Vladimírom Poórom. Fico odpovedá, že so Širokým sa dá, ale s Poórom je to horšie. Haščák rozpráva Ficovi, že oni (Široký, Poór, Kiňo) nie sú zvyknutí na konkurenciu a súťaž na trhu a ich obchodovanie je postavené len na lobingu,“ píše sa v spise Gorila. Svätá pravda. Široký s Poórom sa dostali k tučným štátnym zákazkám najmä vďaka konexiám s Ficom.

V kombinácii s výrokmi Bohumila Hanzela opozadí Smeru ahlase podobnom Ficovi, ktorý zohnal milióny pre stranu vlastnou hlavou, je Haščákov pohľad ďalším svedectvom o tom, ako fungujú „sociálni demokrati“.

Oveľa závažnejšie sú však údajné Haščákove dialógy s Františkom Határom –vtedajším osobným tajomníkom Roberta Fica. Z ich rozhovorov totiž vyplýva, že stranu Smer financoval aj Haščák. „Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane Smeru.“ Počas schôdzky sBubeníkovou sa vraj Haščák dokonca vyjadril: „Fakt je taký, že my Fica financujeme osem rokov.“ Novinkou je aj zmienka o ďaľšom sponzorovi Smeru – podnikateľovi Milošovi Stopkovi zo poločnosti Eurobuilding, ktorý bol predtým spájaný s HZDS. Za Fica totiž dostala jeho firma zákazky takmer za 570 miliónov korún. Fico na otázky .týždňa nereagoval, denníku SME však cez svojho hovorcu odkázal: „Strana Smer je príliš skúsená na to, aby sa nechala vtiahnuť do  týchto detinských spravodajských hier pred blížiacimi sa voľbami.“

.hodnovernosť spisu

Väčšina aktérov z Gorily hovorí v podstate to isté: spis je podvrh, ktorý niekto vyfabrikoval, aby ich zdiskreditoval. Do kariet im hrá aj forma spracovania Gorily, ktorá môže na laika pôsobiť ako lacný román alebo klebety z depeší Wikileaks. Spis totiž nie je doslovným prepisom odposluchov, ale analytickým výstupom zo spravodajskej akcie, aké SIS posiela predsedovi vlády alebo ministrovi vnútra.

„V princípe to funguje tak, že sa najskôr urobia doslovné prepisy rozhovorov, ktoré potom analytici spracujú do týždenných alebo mesačných správ. Tie potom vyhodnotí šéf analytiky v súhrnnom materiáli, ktorý posiela SIS aj ústavným činiteľom, ak obsahuje závažné informácie. Títo ľudia nemajú čas čítať surové rozhovory bez kontextu,“ hovorí človek, ktorý pracoval ako analytik SIS.

V analytickom materiáli môžu byť nepresnosti, ktoré vyplývajú z nedbanlivosti (chybné rodné čísla), alebo zlej kvality odposluchu (skomolené mená), základom na ich spracovanie sú však vždy zvukové alebo obrazové záznamy. Keďže analytik musí písať zrozumiteľne a v súvislostiach, laikovi sa môže niekedy zdať, že fabuluje (v spise je napríklad v zátvorke uvedené, že „Palacka vypláca Mikloša“), pričom v skutočnosti môže ísť len o interpretačnú skratku, ktorá však vyplýva z reálnych rozhovorov. Gorilu určite netreba čítať doslovne, keďže jej aktéri často hovoria o tretích osobách, niekedy sa zrejme aj pomýlia alebo rozprávajú o privatizačných plánoch, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. Takýto falzifikát by však páni zo SIS sotva vymysleli – až príliš veľa dejov a skutkových okolností v spise do seba zapadá. Gorila je ako povolávací rozkaz: vedeli sme, že raz to príde, otázka bola len kedy. A teraz sa takmer nikomu nechce ísť do vojny, pretože v tom spise sú skoro všetci.

.zlyhanie SDKÚ

S odstupom šiestich rokov je navyše prakticky nemožné dotiahnuť kauzu trestnoprávne do konca, pričom najväčším zlyhaním je postoj predstaviteľov SDKÚ: bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu a ministra vnútra Martina Pada. Obaja totiž dostali v priebehu akcie Gorila – v polovici februára 2006 – spravodajské informácie SIS o podozreniach z korupcie pri plánovanej privatizácii rozvodných závodov, respektíve o prepojení Penty so Slovenskými elektrárňami a energetikou.

Pado dostal dokonca v apríli 2006 od vtedajšieho riaditeľa SIS a nominanta SDKÚ Ladislava Pittnera informácie o úniku utajovaných skutočností z polície smerom k Pente od Vargovho kamaráta Rejdu. Súčasťou Pittnerovho listu sú aj poznatky, že policajt Rejda sa snažil ututlať podozrenia voči Bubeníkovej. Dzurinda ani Pado však nekonali, keďže neposunuli informácie SIS polícii, prokuratúre ani inšpekcii. Dzurinda sa ku kauze Gorila nevyjadruje. „Keďže nevieme, či sú materiály autentické, nevieme, odkiaľ pochádzajú a nikto sa k nim nehlási,“ reagoval hovorca SDKÚ Lukáč. S Padom sa nám spojiť nepodarilo, nereagoval ani na esemesku. Denníku SME však povedal, že si už presne nepamätá, aké informácie dostal od SIS. Čudný je však aj postoj Pittnerovej SIS, ktorá síce monitorovala schôdzky vo Vargovom byte, no sama tiež nevyvinula iniciatívu na úspešnú koncovku.

.obštrukcie súdu

Veľa sa nezmenilo ani s nástupom Ficovho človeka do čela SIS Magalu. Analytik Mravec mu totiž poslal v marci 2007 list, kde ho podrobne informoval o akcii Gorila. Zároveň vyjadril obavu o svoju bezpečnosť, respektíve o bezpečnosť svojej rodiny, pretože „metódy práce osôb, ktoré tvorili predmet uvedeného ITP (odpočúvania – pozn. red.), sú trestné činy všetkých druhov vrátane fyzickej likvidácie“. Magala aj iní funkcionári SIS to však ignorovali, pričom o dva roky bol Mravec prepustený z tajnej služby, s ktorou sa dodnes súdi.

Niektorými podozreniami z Gorily sa síce začala zaoberať polícia, no vyšetrovanie bolo len formálne. Prípad totiž zastrešoval vtedajší riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar, ktorý počas Ficovej vlády nevyriešil žiadnu významnú kauzu s politickým pozadím. Ľady sa pohli až po voľbách 2010, keď kauzu prevzal Gašparov nástupca Peter Kovařík. Polícia viedla niekoľko trestných konaní, pričom požiadala riaditeľa SIS Karola Mitríka, aby zbavil mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorí pracovali na prípade Gorila.

Vyšetrovatelia žiadali aj zvukové záznamy odposluchov. „V oboch prípadoch sme dostali negatívnu odpoveď,“ potvrdil hovorca polície Michal Slivka. Polícia opakovane oslovila aj Krajský súd v Bratislave, aby sa vyjadril, či dal súhlas s odpočúvaním Vargovho bytu, respektíve hlavných aktérov Gorily – 25. októbra 2010, 10. februára 2011, 20. júna 2011 aj 20. júla 2011. Súd to však neurobil, pričom odmietol polícii poskytnúť aj súvisiaci spis.

A to až do 26. júla 2011, keď dal vyšetrovateľovi súhlas len na nahliadnutie do príslušného spisu. „Tento súhlas bol však vyšetrovateľovi doručený 5. augusta 2011, teda v čase, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania vojenskou prokuratúrou,“ tvrdí hovorca Slivka. Aj polícia však urobila chybu, keď sa snažila dostať Magalu (za zneužitie právomocí), namiesto toho, aby sa zamerala hlavne na financovanie strán, podozrenia z korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktoré sú načrtnuté v spise Gorila.

.trnka na scéne

Po zverejnení materiálu na internete dostala polícia druhú šancu. Tú jej však môže zmariť neformálny šéf prokuratúry Dobroslav Trnka, ktorý už avizoval, že zriadil špeciálny tím – mimo dosahu Kovaříkových operatívcov. A to aj napriek tomu, že bezprostredne po vypuknutí kauzy sa diskvalifikoval výrokom, že Gorila nie je autentická, hoci sám neurobil nič preto, aby ju preveril. Trnka tým opäť potvrdil, že sa nespráva ako prokurátor, ale ako politik, ktorý si chce zabezpečiť podporu najsilnejších strán – SDKÚ a Smeru, ktorým môže Gorila najviac uškodiť.

Aj preto sa zrejme bude snažiť zahrať kauzu do stratena, alebo ju vyšetrovať spôsobom, aby držal Dzurindu s Ficom minimálne do volieb v šachu. A tí sa mu potom odmenia tým, že bude pokračovať vo funkcii generálneho prokurátora. Jediným účinným riešením je preto zriadiť špeciálny vyšetrovací výbor parlamentu, ktorý bude pred zapnutými kamerami vypočúvať všetkých aktérov kauzy Gorila. A zabudnúť by nemal ani na ľudí ako bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac, funkcionárov FNM (Kojda, Jurica, Grošaft) či nemeckých a talianskych akcionárov energetických podnikov. Keď vyjde najavo, že vplyvní biznismeni sa vďaka korupcii a bielym koňom v politike dostali k miliardám, ide o mimoriadny stav, ktorý by za normálnych okolností rozvrátil politickú scénu v každej slušnej krajine. Preto treba urobiť všetko pre to, aby sa aj naše gorily dostali aspoň pod silný tlak verejnej mienky. Lenže, ako vznikne tlak, keď viaceré médiá o Gorile podozrivo mlčia? Prečo túto kauzu neskúmajú denník Pravda, televízie STV, TA3, JOJ a zatiaľ striedmy je aj slovenský bulvár?

Pokiaľ to tak ostane a do 10. marca sa na stole niektorej z redakcií neobjaví zvukový záznam z akcie Gorila, po voľbách prestane byť privatizácia krajiny mocnými oligarchami témou. A možno sa ňou už nikdy viac nestane.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite