keď kedysi Charles de Gaulle snažil o autonómiu vo veľmocenskej politike Francúzska, iskrenia a nezhôd medzi Francúzskom, USA a organizáciou NATO bolo akiste dosť. Keď však prišlo na lámanie chleba – ako v čase kubánskej raketovej krízy – stanovisko Francúzska bolo jasne na strane USA a Atlantickej aliancie. Ak aj Francúzsko sledovalo vlastné záujmy, vedelo, čo tie jeho záujmy sú. Aspoň de Gaullovi to bolo jasné. Pri Macronovi to už jasné nie je.
Výsledok vojny na Ukrajine bude precedensom aj pre ČĽR ohľadom jej postupu voči Taiwanu. Isteže, Taiwan nie je Ukrajina.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.