návodom, ako to byť nemá, bola nedeľňajšia protestná akcia. Rozhorčenie z vraždy a z neho plynúce rýchle postupy sú pochopiteľné, ale práve takéto postupy nikomu nepomôžu. Vulgarizmy, fakle a ľudia nabudení na „akciu“ sú presne ten spôsob, ktorý zaručene prehĺbi zákopy a namiesto riešenia prinesie ešte väčšie nepochopenie – v tomto prípade u konzervatívneho tábora.

Ak sa má po hroznej udalosti z minulého týždňa Slovensko posunúť v miere tolerancie a žičlivosti, práve teraz potrebuje ochotu všetkých zúčastnených načúvať protistrane. Samozrejme, nejde o načúvanie fašistom či ľuďom, ktorí nenávidia akúkoľvek menšinu. Ide o načúvanie tej skupine ľudí z oboch strán, ktorej ide viac o riešenie než o svoju nemennú pravdu. Títo ľudia zväčša tvoria väčšinu spoločnosti a sú jedinou šancou na zmenu.

ako môže načúvať konzervatívny tábor

Po vražde dvoch mladých ľudí ide, samozrejme, o rozdielne načúvania. Dnes musia ako prví – a pozornejšie – načúvať konzervatívni a veriaci ľudia, pretože o život neprišiel kňaz ani člen cirkevného spevokolu, ale dvaja ľudia z prostredia LGBTI+. A počúvať pozornejšie znamená napríklad to, že v čase smútku dotknutej menšiny nebude ktokoľvek nevkusne kričať, že on je heterosexuál, verný manželke a ideálom pre deti, ako to neomylne urobil minister financií, ani nebude jatriť rany tupou karikatúrou rodiny, ktorá sa bráni všadeprítomnej dúhe, ako to urobili mnohí iní. Toto je čas účasti a ticha, nie príležitosť potvrdzovať si svoje nemenné svety.

Ale pozor. Keď čas ticha prejde, vzhľadom k dvom zavraždeným ľuďom to bude znovu tábor konzervatívcov a veriacich ľudí, ktorý by mal ako prvý hľadať ústretové kroky a liečivé iniciatívy. Dnes vznikajú petície a iniciatívy na prijatie zákona o životných partnerstvách, ale vznikajú na pôde dotknutých menšín. O čo silnejšie a pre budúcnosť liečivejšie by bolo, keby o podobných krokoch uvažovala aspoň časť konzervatívneho prostredia. 

nedá sa to? Nechce sa to?

Odpoveďou časti konzervatívneho tábora bude celkom isto tvrdenie, že nemôžu ustúpiť z vlastného presvedčenia či zradiť svoju vieru – a bude to podobné garde, ako pri oveľa vážnejšej otázke potratov. Toto nemožno odbiť urážkami o stredoveku, lebo oba problémy vyzerajú naozaj binárne. Buď si za, alebo proti, nič medzi neexistuje, takže jediným riešením je zdanlivo len totálna výhra jedného z táborov a totálna porážka druhého – nie vcítenie sa a už vôbec nie ustupovanie. 

Lenže ani pri potratoch to tak už dávno nie je – roky sa tu hľadá rozumný kompromis a nie úplný zákaz potratov alebo ich povolenie až do pôrodu. Aká je perspektíva, ak sa o kompromis neusilujeme, môžeme vidieť v USA.