Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

(Odomykáme) Hríb, Mojžiš: Slovensko v NATO - čo sme zvládli a čo je pred nami

.štefan Hríb .martin Mojžiš .názory .názory

Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým – toto platí už osemnásť rokov aj pre Slovensko. Čo všetko to znamená?

Štefan Hríb

citovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy je súčasťou najdôležitejšieho zmluvného záväzku, aký kedy uzavrela Slovenská republika. To, že Slovensko pred osemnástimi rokmi vstúpilo do NATO, je nielen najsilnejšou garanciou slobody a nezávislosti tohto štátu, ale aj reálnou záchranou našich konkrétnych životov – stačí sa pozrieťna brutálne napadnutú Ukrajinu. Komu za to vďačíme ačo z toho pre nás vyplýva?

churchill, Truman, Kongres

V júli roku 1945 sa Stalinovi muselo zdať, že má pred sebou celý svet ako na podnose. Hitler bol porazený a mŕtvy, Roosevelt víťazný a mŕtvy, Churchill víťazný vo vojne a porazený v parlamentných voľbách. Truman sa Kremľu musel javiť ako relatívne slabý prezident a britských voličov musel Stalin priam milovať. Ale potom prišiel august.

V auguste roku 1945 Josif Vissarionovič zistil, že Američania majú nový typ bomby, ktorej sa vtedy hovorilo atómová, aj keď správnejší názov je jadrová. 

To znamenalo, že svetovládne chúťky museli chvíľu počkať. Minimálne dovtedy, kým sovietski vedci (ktorí na tom pracovali už od roku 1942) – ale v skutočnosti najmä sovietski špióni – nezistia, ako vyvinúť rovnakú zbraň.

Stalinovi bolo asi úprimne ľúto, že nemôže poslať svoje tankové divízie až k Atlantiku a že mu teda zostanú len tie územia, na ktorých už sovietski vojaci boli – teda aspoň zatiaľ. Neostávalo mu nič iné, len tváriť sa vcelku priateľsky, popritom sa potichu zmocniť tých štátov, ktoré akože oslobodil, a vyčkávať. Podobne ako dnes Putin veril, že západné demokracie sú v podstate slabé a ich predstavitelia naivní. Ale potom prišiel rok 1946.

V marci 1946 udelila Westminster College vo Fultone (štát Missouri) Winstonovi Churchillovi čestný doktorát. Prezident Harry Truman ho pri tejto príležitosti osobne sprevádzal a Churchill tam predniesol jeden zo svojich najzásadnejších prejavov s jednou zo svojich najslávnejších viet (a že ich mal požehnane). „Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane sa cez kontinent spustila železná opona.“ Presný popis situácie, ktorej dominantnou črtou bolo zahrdúsenie demokracií vo východnej a strednej Európe. A jasný plán, ktorým bola úzka spolupráca Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.

O rok neskôr, v marci 1947, sformuloval Truman vo svojom prejave pred Kongresom postoj, ktorý sa stal základom americkej zahraničnej politiky a do dejín vošiel pod názvom Trumanova doktrína. Hlavnou ideou bola politika zadržiavania, čiže kladenia odporu rusko-komunistickej rozpínavosti po celom svete.

Nebyť NATO, zločinci z Kremľa by nás pokojne donútili robiť v západnej Európe to, čo dnes nútia iných chlapcov robiť na Ukrajine.

O ďalší rok, v apríli 1948, prijal Kongres Marshallov plán ekonomickej pomoci nekomunistickým európskym štátom ako jeden z veľmi účinných nástrojov napĺňania Trumanovej doktríny. A ešte o ďalší rok, v apríli 1949, vznikla Severoatlantická aliancia. V duchu Trumanovej doktríny ako obranné spoločenstvo proti prípadnej vojenskej expanzii Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, ku ktorým sme v tom čase patrili už aj my. 

nATO ako nepriateľ

Z hľadiska elementárnej psychohygieny je správne z času na čas si pripomenúť, že NATO vzniklo na ochranu slobodného sveta proti nám. My sme boli tým ohrozením, my sme boli tou nočnou morou. Obidvaja autori tohto textu slúžili v armáde komunistického štátu a cieľom ich výcviku bolo naučiť sa zabíjať vojakov chrániacich slobodný svet.

„Přes spáleniště, přes krvavé řeky, jdou mstící pluky neochvějně dál, na naší straně srdce, právo, věky, jdem vpřed jak čas, jak pomsty hroznýval.”– tá pieseň vznikla v roku 1942, ale my sme ju na vojne spievali ešte v 80. rokoch. My sme boli hrozba a ostali sme hrozbou nenaplnenou len preto, lebo sme sa báli. Nuž a báli sme sa práve Severoatlantickej aliancie. Nebyť NATO, zločinci z Kremľa by nás pokojne donútili robiť v západnej Európe to, čo dnes nútia iných chlapcov robiť na Ukrajine.

21. február 1990 Washington, USA: Václav Havel vo svojom prejave v Kongrese okrem iného vyzval amerických politikov, aby pomohli Sovietskemu zväzu na ceste k demokracii. Po páde železnej opony panoval optimizmus, že sa demokracia rozšíri všade. A dnes sledujeme návrat autokracie.BETTMANN/GETTY IMAGES21. február 1990 Washington, USA: Václav Havel vo svojom prejave v Kongrese okrem iného vyzval amerických politikov, aby pomohli Sovietskemu zväzu na ceste k demokracii. Po páde železnej opony panoval optimizmus, že sa demokracia rozšíri všade. A dnes sledujeme návrat autokracie.

Až keď si toto človek uvedomí, dokáže aspoň do istej miery oceniť ten neuveriteľný zázrak, ktorý sa udial v našich životoch. Dnes nie sme ohrozením NATO, dnes sme jeho súčasťou. Naši mladí ľudia nebudú musieť na slobodu útočiť, ničiť ju a vraždiť, budú ju smieť brániť. A vďaka nášmu členstvu v NATO to bude obrana vysokoúčinná – neporovnateľne účinnejšia, ako keby sme sa museli brániť sami.

Často sa hovorí, že vstupom do NATO sme získali najvyššiu možnú ochranu. Je to tak, ale je to len časť pravdy. Druhá, ešte dôležitejšia časť pravdy je takáto: Vstupom do NATO sme získali možnosť účinne chrániť slobodu vlastnú a slobodu našich partnerov. Čo viac môžeme chcieť?

havel, Albright, Kongres

Je skazeným slovenským folklórom nadávať na tých, ktorí nám najviac pomohli. Tak to bolo s Masarykom a potom aj s českými učiteľmi, tak to bolo s Václavom Havlom a tak je to dodnes s Amerikou.

Po tom, čo Slovensko vinou mečiarizmu vypadlo z prvej vlny rozširovania NATO, bolo ohrozené úplne všetko – demokracia, ponovembrovézmeny aj existencia slobodnej republiky. Našťastie prišli voľby 1998, ktorými sa väčšina tohto štátu prihlásila k Západu. Ale ani toto pôsobivéprihlásenie by nestačilo, ak by Západ ostal uzavretý.

Práve v tejto kľúčovej historickej chvíli Slovenska to bol Václav Havel, kto sa celou váhou svojej osobnosti zasadil o to, aby sme dostali druhú šancu. Český prezident spolu s Madeleine Albright, Ronaldom Asmusom a potom aj viacerými významnými republikánmi a demokratmi presvedčili americkýKongres,že druhá vlna rozšírenia NATO (znamenajúca prijatie Slovenska, troch pobaltských krajín, Slovinska, Rumunska a Bulharska) je nielen zmysluplná, ale že po páde železnej opony je aj morálnym záväzkom slobodného sveta voči bývalým nedobrovoľným satelitom Moskvy. Tento príspevok Václava Havla k našej slobode je už takmer zabudnutý, hoci je z hľadiska Slovenska porovnateľný s jeho obrovským príspevkom k pádu komunizmu u nás.

To istéplatí pre americký Kongres a viacerých prezidentov. Dnes je na Slovensku opäť v móde nadávať na Ameriku, obviňovať jej domácich spojencov z vlastizrady a tárať o tom, že pani prezidentka je slúžkou amerických záujmov. Je to slovník ako vystrihnutý spred roka 1989 – a je aj rovnako lživý. Pretože súhlas USA s rozšírením NATO aj o Slovensko bol najväčšou pomocou, akú kedy táto krajina dostala. Nikto nikdy nepomohol slobodnému vývoju Slovenska tak, ako Amerika Billa Clintona a Georgea W. Busha.

nATO ako zodpovednosť

Napadnutie Ukrajiny agresívnym Ruskom ukazuje, čo všetko pre nás znamená členstvo v NATO a akéz pekla šťastie sme mali, že sme ten vstup stihli. Ale byť v NATO neznamená iba konzumáciu výhod a bezpečia. Znamená to aj, a v skutočnosti predovšetkým, zodpovednosť za slobodu vo svete, ktorý je nebezpečný a často surový.

Byť v NATO je pre Slovensko záchrana. Ale je to aj výzva, ktorú sme ešte ani po osemnástich rokoch úplne nezvládli. 

Byť v NATO znamená nemyslieť len na seba, ale – presne podľa článku 5 – aj na ostatných. Obavy Pobaltia musia byť aj našimi, nedotknuteľnosť hraníc Poľska musí byť aj našoučervenou čiarou. A nielen to – byť v NATO znamená zodpovednosť voči celkovému stavu sveta tak, aby v ňom neprevládli krutí diktátori alebo teroristickéskupiny. Preto je dôležitéznovu raz zadržiavať Rusko v jeho imperiálnej expanzii, preto bolo dôležité zastaviťBin Ládinači odstaviť Miloševiča. A, s prepáčením, preto musel slobodný svet uvažovať, čo s Husajnom a Kaddáfím. Je to všetko riskantné, a nie vždy sa nájde najlepšie riešenie, ale byť v najsilnejšom zväzku slobodných krajín znamená nebyť k okolitému svetu pasívny a niesť aj ťaživériziko chýb.

Slovensko je v NATO osemnásť rokov. Zúčastnili sme sa na viacerých jeho misiách, naši vojaci sú dnes priamo v Pobaltí a vyrástli tu viacerí schopní diplomati aj vojenskí experti. Ale obsah našej domácej diskusie o obrannej zmluve s USA, o prítomnosti jednotiek NATO na východnej hranici a aj o pomoci Ukrajine ukázali, že mentálne sme stále skôr konzumentmi NATO, než jeho zodpovednými spolutvorcami, pričom postoje Smeru, fašistov a čiastočne aj Hlasu súhanboučlenskej krajiny Aliancie.

Byť v NATO je pre Slovensko záchrana. Ale je to aj výzva, ktorú sme ešte ani po osemnástich rokoch úplne nezvládli. 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite