je cvičenie, nie je cvičenie...

Len na chvíľu som sa usmial, keď Moskva ohlásila „koniec časti cvičení“ pri ukrajinskej hranici. Predstavil som si, že keď budem najbližšie cúvať z krčmy pred presilou, urobím tak hrdo so slovami „končím cvičenie, misia splnená“. No len na chvíľu. Kremeľskú formulku totiž možno čítať aj inak a zlovestnejšie. „Cvičenie sa končí“, môže znamenať, že sa končí fáza rituálnych bojových tancov, a namiesto predvádzania sily môže nastúpiť jej skutočné použitie. Hra sa končí, nastupuje „realita“. Aká? Nuž, tá, cez ktorej prizmu ruskí vládcovia oddávna nazerajú na svet: sila, sila a zase sila. No aj keby neprišlo na použitie streliva a trhavín, či nedajbože menej „humánne“ ekvivalenty: hybridná vojna je tu a pokračuje. A toto, dámy a páni, už dlho nie je žiadne „cvičenie“!