Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Minúta ticha nestačí

.tomáš Zálešák .názory

Deň pamiatky obetí holokaustu je pripomienkou istej dilemy. Konfrontácia s tým, čo sa udialo, presnejšie spáchalo, pred nás kladie dva navzájom protichodné nároky, ktorých súčasné splnenie je mimoriadne ťažká úloha.

Tomáš Zálešák

na jednej strane sa žiada kričať. Na druhej strane je to opäť sama povaha a rozmery zločinu, pri ktorých reč zlyháva. Dokonca zlyhávajú spôsoby, akými sme navyknutí uvažovať a vyjadrovať sa v našich bežne zažitých, nepochybne civilizovaných, morálnych, právnych aj politických kategóriách. Riskujeme teda, že akékoľvek slová, ktoré sa nám podarí zo seba dostať, sa vždy znova minú s podstatou a budú celú vec iba rozrieďovať a banalizovať.

No aj proklamovaná neschopnosť vyjadrenia sa môže stať výhovorkou. A tak nám nezostáva nič iné, než vždy znova sa pokúšať o nemožné.

Právny postih aj morálne odsúdenie bežných zločinov predpokladá istý consensus iuris. Je tu spravidla jasne definovaná povaha skutkov, sú tu identifikovateľní konkrétni páchatelia, sú tu jasne formulované zákony, a je tu aj predpoklad, že páchateľ dokáže rozpoznať povahu svojich skutkov, a teda nejakým spôsobom aj pochopiť vyslovený rozsudok. Pri posudzovaní zločinov holokaustu tu narážame na problémy. Isteže, je tu mnoho jasných páchateľov, ktorých možno obviniť z konkrétnych činov, a našťastie sa to po skončení druhej svetovej vojny aj dialo, aj keď nie vždy, nie všade a nie dosť rýchlo. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite