druhý dôvod sa pravdepodobne ukrýva v samotných obyvateľoch Ukrajiny. Väčšina z nich už pochopila, kto je ich priateľ a kto nie a o čo ide Rusku. Ešte dôležitejšie je však to, že Ukrajinci sú odhodlaní brániť sa, a že sa nebudú len nečinne prizerať na to, ako ich gniavi „baganža“ruského vojaka. To nie je pre Putina dobrá správa. Už v Čečensku sa ukázali slabiny ruskej armády. Prevalcovať a obsadiť Ukrajinu nebude také jednoduché ako Krym či Donbas, a už vôbec nebude jednoduché po „víťazstve“ udržať pod kontrolou Ukrajincov, odhodlaných bojovať za svoju slobodu. Potlačenie maďarskej revolúcie, Pražskej jari či poľskej Solidarity by bolo v porovnaní s pokusom vrátiť Ukrajinu do ruskej náruče prechádzkou ružovým sadom. To je isté. 

„Musíme ukázať, že máme vôľu brániť svoj štát. To majú za našu slobodu a suverenitu bojovať iní, zatiaľ čo my sa budeme v strachu krčiť pri kozuboch a skrývať sa na salašoch?“