veľkým vlastníkom pôdy a skorumpovaným vládnym politikom prekážal jeho vplyv na chudobných ľudí, ktorých učil presadzovať ich práva bez toho, aby sa uchyľovali k marxizmu. Nebál sa kázať o sociálnych a politických témach, označiť vládu za utláčateľov, čo ho stálo život.

Menej známou súčasťou jeho života bolo psychické ochorenie. V duchovnej službe ho prvý raz zažil ako učiteľ v jezuitskej škole, kde ho podľa dochovaných správ jeho spolubratov „premohol stres z pracovného vyťaženia“. Upadol najskôr do mentálnej letargie a negativizmu, neskôr začal hovoriť dezorientovane, na čo mu diagnostikovali katatonickú schizofréniu. Komunita ho vyslala na kliniku duševného zdravia, kde sa uzdravil.