keď sa začalo spochybňovať očkovanie, využitý bol ľudský strach a nevedomosť, a to bezohľadne voči životu. Keď sa teraz spochybňuje zmluva s Amerikou, využíva sa znovu strach a nevedomosť, a to bezohľadne voči budúcej slobode Slovenska. Až sem, k nihilizmu voči človeku aj štátu, sme dospeli. A pokračujeme v tom takmer denne. 

Kvôli percentám už nevieme povedať, že reformy zabolia, no sú potrebné. Neveríme, že v nás je aj niečo zodpovedné, takže radšej vŕšime slová, že každý na zmenách iba získa, nič nikde nezrušíme a všetko to zaplatíme z Bruselu. Ryjeme tým znovu držkou v zemi. Kvôli sledovanosti ponúkame prázdno, verejnoprávne aj súkromné.

Kvôli pocitu moci sa už pokloníme aj ruskej prokuratúre, hoci tým v sebe lámeme podstatu vlastnej skúsenosti s totalitou. Kvôli inému pocitu moci – a zvlčilému súpereniu – ničíme vlastnú reformu justície, hoci bola našou vlajkovou loďou. Kvôli sebectvu si nepriznáme krach očkovacej lotérie a malú efektivitu očkovacej odmeny, hoci tým opäť raz ničíme spoločenskú dôveru. Kvôli svojej morálnej nadradenosti zaradíme polovicu krajiny medzi postihnutých tmárov, alebo naopak, medzi vrahov neviniatok.