dovoľte mi trochu osobného tónu – koncom minulého roka som strávil 12 hodín v cele predbežného zadržania a na výsluchu. Nebudem tu ovplyvňovať celý prípad, aj keď som sa o ňom dočítal všeličo. Dôležitejšia je samotná skúsenosť v priestore dvakrát dva metre, s úzkou lavicou po stranách, kamerou nad hlavou, mrežou pred očami a spomaleným časom. Nikdy som nemal rád, keď sa tu verejne želali komukoľvek roky za mrežami. No teraz sa mi to bridí akosi osobnejšie.

Áno, korupcia a zneužívanie funkcií sú hrozné, a ak tu pretrvá systém „našich ľudí”, zradíme Jána a Martinu a nebudeme fungujúcim štátom. Preto v .týždni oceňujeme, že vo voľbách prišlo k zmene, a preto si vážime prácu vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov a sudcov, ktorí sa neboja ísť do najťažších prípadov. Ale – aj v prípade strojcov uneseného štátu hovoríme o ľuďoch. Toto bude rok, v ktorom môže byť ďalším z nich odňatá sloboda, a bude to ozdravné. No nemá to byť dôvod na radostné koaličné reči o base, ani na temné opozičné vyhrážky revanšom. Po skúsenosti z konca roka sa mi to zdá ešte jasnejšie.