slovo kamarila označovalo pôvodne skupinu dvoranov španielskeho kráľa Ferdinanda VII., s ktorými sa kráľ radil po svojom návrate na trón v roku 1814. Postupne sa z neutrálneho slova stalo synonymum zákernej skupiny ľudí, ktorí bez oficiálnych právomocí a z nich vyplývajúcich zodpovedností ovládajú panovníka a ovplyvňujú jeho rozhodnutia. Väčšinou na prospech svoj, alebo svojich podporovateľov a favoritov, a nie v záujme panovníka a štátu. Práve slabí, alebo chorobou či vekom oslabení panovníci sa často stávali obeťami svojej kamarily, ktorá si s nimi viac alebo menej robila, čo chcela. 

Keď sa pozrieme na zostavu Kancelárie prezidenta Českej republiky, treba povedať, že vyššie uvedený popis na ňu dokonale sedí. Pritom treba povedať, že prezident Miloš Zeman si osadenstvo svojej kancelárie vybral sám. A je to skutočne partička vyberaná.