keď Václav Havel končil v prezidentskej funkcii, viackrát zopakoval, že stredná Európa môže svetu poskytnúť niečo cenné. Myslel tým skúsenosť ťažkého zápasu o pravdu, ktorý sa za krutovlád 50. rokov a neskôr aj pod ruskými hlavňami zdal stratený (takže oportunisti neváhali masovo kolaborovať), a predsa bol nakoniec úspešný. Havel veril, že človek zbavený slobody sa neuspokojí s mliekom za dve koruny, družstevným bytom a lacným Balatonom, ale nakoniec vždy len s návratom slobody.
Táto ťažko vykúpená skúsenosť však nebola odovzdaná. Ponovembrové Poľsko a Československo (neskôr aj pomečiarovské Slovensko a čiastočne aj Bokrosovo Maďarsko) pritom pristúpili k hlbokým zmenám, ktoré okrem ekonomiky obnovovali práve slobodu. Okrem skúsenosti s pravdou sme vtedy naozaj mali aj reformy, na aké už Západ nemal odvahu – čo sa teda stalo s vkladom týchto štyroch krajín do histórie slobody?
stredná Európa
Kým sa pustíme do úvah o význame strednej Európy pre celú Európu, nebude asi na škodu pristaviť sa pri samotnom pojme strednej Európy a položiť si otázku, či ide o pojem prirodzený alebo umelý. Nám sa javí ako prirodzený, pretože je pre nás v nejakom zmysle užitočný – umožňuje nám vymedziť sa voči východnej Európe a tváriť sa, že sme na tom o niečo lepšie. Otázka je, či je tento pojem užitočný aj pre iných, napríklad pre západnú Európu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.