otázka, aký by bol dnešný svet s Václavom Havlom, je v niečom príťažlivá. Vyvoláva nádej, že náš svet by bol akýsi hlbší a pravdivejší, a súčasne nás trochu zbavuje zodpovednosti, pretože súčasnú absenciu hĺbky a pravdy zhadzuje na jednu jedinú smrť.

Ale tá otázka je z dvoch dôvodov trochu zavádzajúca.

V prvom rade, dnešný svet by bol aj s Václavom Havlom celkom rovnaký. Áno, jednotlivec hrá v dejinách obrovskú rolu, väčšiu než Marxom milovaný triedny boj, ale Václav Havel svoju rolu zavŕšil pred rokom 1989 aj po ňom mierou vrchovatou. Myslieť si, že samotnou existenciou medzi nami by premenil dnešnú duchovnú biedu na pravdu a lásku, je utópia, ktorá svedčí o našej bezradnosti. Však on medzi nami existoval aj v čase Klausovho kmotrokapitalitzmu, aj v Zemanovom zapškloštáte, aj vo všetkých zákrutách slovenskej cesty k unesenému štátu. Tak sme to tu chceli, tak sme to tu mali a máme.