prevraty bývajú spojené s násilným prevzatím moci. V uliciach bývajú tanky, angažuje sa velenie armády, obsadzované sú vládne budovy a štátne televízie, a nová moc zväčša vravieva, že po upokojení situácie dovedie krajinu k voľbám. Na dnešnom Slovensku nič také nevidno. Zasahujúce štátne orgány sa odvolávajú na zákony a právny štát, moc vraví, že nemá ústavnú kompetenciu čokoľvek zvrátiť, ústavný súd nič nekonštatuje a prezidentka zvažuje, či jej hovorila pravdu tajná služba alebo tí, čo sa pustili do vyšetrovania temnej minulosti. Tak aký prevrat?

Inšpekčné zadržanie štyroch vyšetrovateľov, ktorí robili na najdôležitejších kauzách uneseného štátu, a vzápätí aj zadržanie nového šéfa inšpekcie jeho podriadenými možno vnímať rôzne. Samo osebe by dokonca mohlo byť považované za prejav právneho štátu, v ktorom nie je nikto, ani najdôležitejší vyšetrovatelia, privilegovaný, ak urobí chyby. Lenže v reálnom svete nie je nič samo osebe. Zadržanie vyšetrovateľov Očistca a ďalších kľúčových prípadov sa udialo v kontexte nedávnych krokov Generálnej prokuratúry, ktorá o Pčolinskom a Haščákovi rozhodla namiesto súdov, a aj v kontexte podozrení vyšetrovateľov NAKA, že práve Inšpekcia sa snaží o ovplyvnenie svedkov v prospech zmarenia viacerých vyšetrovaní. Ale najmä - štyroch vyšetrovateľov najťažších prípadov zadržala tá Inšpekcia, ktorá je personálne rovnaká ako v rokoch, keď nechávala mohutné trestné činy v prostredí polície, ktoré viedli až k unesenému štátu, úplne bez povšimnutia. Vidíme zázračné zobudenie? Nie. Kontext, v ktorom sa zadržania udiali, nenapovedá triumfu právneho štátu, ale skôr pokusu uneseného štátu o triumfálny návrat.