vraj jeho rodina poznala brata môjho otca, ktorý počas Slovenského národného povstania velil južnému frontovému krídlu a zachovala si ho v pamäti ako vojaka, ktorý zabránil partizánom, aby šikanovali miestnych obyvateľov. Aj mi ich vo dverách ich bytu podpísal a dodnes ležia v mojej knihovni. Vďaka môjmu strýkovi, ktorý zomrel v komunistickom väzení som sa stal majiteľom niečoho, čo vlastne malo patriť jemu.
Minulý rok, počas vrcholiacej pandémie, som natáčal na ich rodinnej chate rozhovor s pani Magdou. Pri odchode povedala, že nech chvíľu počkám , lebo by ma Milan rád videl. Vraj so mnou chce prehodiť zopár slov. Z chaty vyšiel vo vyťahaných teplákoch a presne tak ako predpovedala jeho manželka prehodil so mnou „pár slov“. Ani si vlastne nepamätám o čom sme hovorili. Jednoducho bol som z toho, že ma tento človek chce vidieť, celkom mimo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.