ten gól prišiel príliš skoro. Nielen pre Talianov, ale aj Angličanov. Až príliš sa na neho spoliehali, po väčšinu zápasu sa chlácholili malým jednogólovým náskokom, až sa im to nakoniec vypomstilo. Pre Talianov to bol šok. Vždy si potrpeli na kvalitnú defenzívu a hľa, hneď z prvej akcie Angličanom museli vyťahovať loptu zo siete. Nemohli tomu uveriť. Tak sa na tento zápas pripravovali, boli odhodlaní a stopercentne sústredení a hneď lovili loptu zo siete. Tak aj vyzeral z ich strany aj prvý polčas. Modrí sa nevedeli dostať tempa, boli skleslí, neškodní, takmer neohrozili bránu. Naopak, Angličania mali viac z hry, ale túto pasáž hry nevedel zúročiť vo vyššie vedenie.
To Taliani sa na po polčase prebrali a vyzeralo to, že na ihrisko prišlo úplne iné mužstvo. Určite si toho v šatni veľa povedali, ale nemôžeme hovoriť o pokropení živou vodou, skôr im pomohol ich súper. Malo to byť finále, kde sa proti sebe postavia najlepšie tímy šampionátu, ktorí svojich rivalov prevyšovali formou, futbalovým umom a perfektnou proaktívnou taktikou, no ukázalo sa, že takýmto spôsobom môže hrať iba jeden tím. Taliani. Angličania sa v druhom polčase stiahli pred svoju bránu ako keby hrali len o desiatich mužoch a bránili zubami nechtami. Takto predsa hrá San Marino, ktoré vie, že jednoducho nemá na viac. Až komicky pôsobilo postavenie najväčšieho killera v anglickom útoku Harryho Kanea len zopár metrov pred vlastnou šestnástkou, ako sa pokúša zmariť postupný útok Talianov. S jeho prednosťami by mal stáť úplne opačnej strane ihriska. Vo víre udalostí zaniklo, že Angličania vystrelili počas zápasu len šesťkrát, z toho iba dvakrát na bránu. Ak chceli pomýšľať na víťazstvo, bolo to veľmi málo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.