podľa Milana Krajniaka sa jednoducho musíme zadlžiť o ďalšie 3,4 miliardy eur, lebo v opačnom prípade by státisíce ľudí umreli hladom. Naozaj? Takže ak nepošleme napríklad jednorazové prídavky na deti vo výške 300 eur na dieťa, tak nám budú ľudia padať od hladu ako muchy? Ako je teda možné, že dnes stále žijú napriek tomu, že tieto finančné prostriedky nikdy pred tým nedostávali? Ako je možné, že generácie detí a mládeže úspešne dokončili základné, stredné a vysoké školy bez toho, aby sa bezplatne (zadarmo nie je nič) vyvážali vlakmi? Chyba v matrixe? Ťažko.

Ideológia neoliberalizmu je podľa Krajniaka založená na tom, že sa porovnávajú percentíčka a deficity.  Zaujímavé, keďže Milan Krajniak politicky vyrástol v prostredí vtedy pravicového KDH či neskôr v hnutí Daniela Lipšica NOVA, ergo politických subjektov, ktoré boli minimálne deklaratórne a v 90.rokoch aj reálne protrhové a teda nutne i ekonomicky neoliberálne. Jeden by sa nebál povedať, že boli prívržencami samotnej a pre kadejakých etatistických „socanov“ samotnej „Satanovej cirkvi Rakúskej ekonomickej školy“?