SIS je zapáchajúca stoka

Pozrime sa na to, čo vo svojej krátkej histórii vyprodukovala Slovenská informačná služba. Utajené kupčenie s informáciami, kompromitácia politických oponentov boli vždy dôležitou súčasťou jej činnosti. Treba dodať, že nelegálnej. V jej čele stáli až príliš často ľudia s pokrivenými charaktermi, túžbou po peniazoch a afinitou k zločinu. Vladimír Lexa zorganizoval únos prezidentovho syna do zahraničia.

Dodnes ho nikto nepostavil pred súd. V jej lone sa zrodil napríklad Peter Tóth, ktorý bol zároveň novinárom i jej námestníkom. V policajných celách sa ocitlo viacero jej vysokopostavených funkcionárov. Náhoda? Zadržanie posledného riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského je len ďalším zlyhaním tejto inštitúcie, ale hlavne politikov, ktorí do jej čela s neomylnou istotou vyberajú persóny s pochybnou minulosťou. SIS je zrelá nie na reorganizáciu, ale na rozpustenie presne tak, ako kedysi Ján Langoš rozpustil Štátnu bezpečnosť. Predseda vlády a Slovenská informačná služba patria medzi hlavné bezpečnostné riziká. Smutné konštatovanie.