v siedmich pásmach definovaných podľa kritérií ako úmrtia, hospitalizácie či reprodukčné číslo sa mali zapínať a vypínať opatrenia automaticky buď celoštátne, alebo v „miernejších“ farbách na regionálnom pôdoryse.

 Po mesiacoch zdržania – dôvody sú na samostatný text, objektívne aj subjektívne – sa ukazuje, že v pomeroch slovenskej koalície nie je ani automat východiskom zo zmätkov. Tlak zo všetkých strán „vylepšovať“ a meniť podmienky k obrazu svojmu (a preferenciám svojim) je totiž oveľa silnejší než pocit záväzku, že ak sme sa na niečom dohodli, tak poďme podľa toho, aj keď to má slabiny a vždy sa niekomu bude niečo nepáčiť. Napriek dohode v koalícii i pandemickej komisii, že namiesto  celoplošného testovania týždeň po týždni, čo presadzoval do posledného dychu Matovič (kým sa nevzbúril aj Kollár), sa 8. februára spustí automat, nebolo ani tri dni pred štartom jasné, čo za opatrenia a výnimky z „čierneho pásma“ napokon v pondelok začnú platiť. Vrátane najzásadnejšej zmeny oproti pôvodnému návrhu „čierneho pásma“: Návrat žiakov prvého stupňa do škôl s  podmienkou, že jeden z dvoch rodičov bude otestovaný s negatívnym výsledkom.