politik a politická strana sú na Slovensku už dlho nadávky. Kto, kedy a čo pozitívne o nich napísal? Túto situáciu v spoločnosti už pred rokmi „prečítal“ ako dieru na trhu podnikateľ Matovič. Ponúkol sa spolu s partiou „nepolitikov“ ako alternatíva. Svoju firmu však nedopatrením nezaregistroval v obchodnom registri ako jednoosobovú s.r.o., ale na ministerstve vnútra ako politickú stranu.

To, že Smer je vlastne a.s. a Fico je prokurista bolo kritizované kde-kade, ale OĽaNO s.r.o. sme iba tak láskavo a slabučko hryzkali. Ba dovolili sme tento business model zopakovať aj Borisovi Kollárovi. 

V USA sa po útoku na Kapitol začína hovoriť o potrebe vnútornej obnovy Republikánskej strany. Aj mnohí republikáni už nahlas hovoria, že dopustiť víťazstvo Trumpa čo i len v republikánskych primárkach bolo zlyhaním strany a je potrebné v strane niečo zmeniť, aby sa to už nezopakovalo. Takto to funguje v politickej strane. 

Možno už aj viacerí poslanci OĽaNO vidia, že ich šéf na čele vlády je problém. Ale v akom orgáne jednoosobovej s.r.o. sa môžete porozprávať o výmene lídra? 

A problém je širší. Na Slovensku akoby vymizla politika úplne. Chýba debata o ideách, o víziách. Aj to, čo by predmetom takých debát mohlo byť, sa stáva brandom a vstupuje do marketingu. Politika sa zmenila na odvetvie podnikania. S trochou zveličenia: v ostatných voľbách sme volili medzi obchodnými spoločnosťami, omylom zaregistrovanými ako  politické strany. Reprezentovali ich v tej horšej časti prokuristi hájaci záujmy skutočných vlastníkov (Danko, Drucker, Fica akcionári krátko pred voľbami doplnili Pellegrinim), alebo priamo (spolu)vlastníci (Matovič, Sulík, Kiska, B. Kollár, Štefunko s Trubanom, Hlina – všetci povolaním podnikatelia).