odhliadnuc od toho, či je celkom v súlade s predpismi a jej kompetenciami takúto širokospektrálnu komisiu vôbec zriadiť, natíska sa otázka, či bol tento krok nevyhnutný a či nestačilo počkať na výsledky trestného stíhania, ktoré inicioval generálny prokurátor Maroš Žilinka. 

Dá sa pochopiť, že ministerka spravodlivosti k takémuto kroku pristúpila po masívnej kampani, ktorej jediným cieľom bolo spochybniť oficiálne informácie a navodiť dojem, že všetko bolo inak a že pánovi Milanovi Lučanskému na druhý svet niekto pomohol a že bol vo väzení vystavený fyzickému a psychickému týraniu. 

Už samotné zloženie tejto komisie by však malo vzbudzovať obavy, že jej zistenia budú interpretované tak, ako to jej jednotlivým členom bude vyhovovať bez ohľadu na relevantné zistenia. Poslanci Smeru, Hlasu a Ľudovej strany naše Slovensko, ktorí budú v komisii sedieť, sú skôr zárukou toho, že akýkoľvek záver komisie bude každým možným i nemožným spôsobom zneužitý a použitý v politickom boji.