februárové voľby ukončili 12-ročnú dominanciu Smeru. A už po pár mesiacoch novej vlády sa ukázalo, aký bol obsah tých rokov – galérka, ktorá je dnes zadržaná a vyšetrovaná, pozostáva zo špičiek polície, prokuratúry, súdov a tej časti podnikateľov, ktorých zrodil Mečiar, odobril Dzurinda a posvätil Fico. Bývalý prezident Kiska na to obdobie použil výraz mafiánsky štát, a hoci ho takmer všetci odmietli ako prisilný, dnes sa zdá prislabý. Korupcia je v istej miere prítomná všade, ale to, čo bolo prítomné na Sloven­sku, je kompletný únos štátu s aktívnou účasťou celého jeho vedenia.

dve otázky roka

Na konci roka 2020 sú namieste dve otázky:

1. Ako je možné, že únoscovia štátu vzišli zo slobodných volieb, a to opakovane?

2. Ako je možné, že im v únose v posledných štyroch rokoch pomáhali Béla Bugár, František Šebej a Lucia Žitňanská, ako aj viacerí mienkotvorci, ktorí videli v Smere nielen cestu do európskeho jadra, ale dokonca aj lepšiu alternatívu k SaS?

Na prvú otázku sa odpovedá ťažko, pretože smeruje k samotným základom demokracie aj k schopnosti národov či širších spoločenstiev spravovať si svoje veci spravodlivo a rozumne. Fakt, že Slovensko si za víťaza volieb od svojho vzniku zvolilo trikrát HZDS a štyrikrát Smer, teda strany obsahovo uviaznuté v komunizme a nacionalizme, no reálne fungujúce ako organizované skupiny pre tvorbu nelegálneho zisku, hovorí o našej voličskej nedospelosti viac než všetky dobré texty od roku 1993.