miestnosť na Súmračnej ulici, v ktorej sa konali tlačové konferencie Roberta Fica, kedysi bývala preplnená. Novinári tu zvyčajne boli natlačení ako sardinky. 

Veľký šéf, niekoľkonásobný predseda vlády, milovník luxusných bytov, drahých hodiniek a mladých slečien si vždy dával poriadne načas a nechával ich dlhé minúty čakať, pokiaľ sa mu uráčilo postaviť sa pred nich, aby spustiť spŕšku klamstiev, demagógie a v tom horšom prípade nechutných urážok opozície, prezidenta Andreja Kisku a často aj prítomných novinárov. 

Boli to sprosté urážky, ktorými ich (teda aj mňa) cielene častoval. Mnohí sme si na to nejako privykli. Nikto nepočúval moje výzvy, aby sme tam prestali chodiť. Je pravda, chodil som tam aj ja, aj keď čoraz menej a nakoniec som  centrálu Smeru v posledných mesiacoch úplne vynechal z pracovného kalendára. Tak, ako klesala moc Roberta Roberta Fica, tak postupne klesal záujem o jeho myšlienky.