kde vraj berie tú drzosť označiť ich „slušných sudcov a sudkyne“ za súčasť nejakej skorumpovanej lúzy a mafie. Toto by si vraj nemal dovoľovať, lebo na slovenských súdoch pracujú, až na malé a nepodstatné výnimky, právu a spravodlivosti oddaní ľudia.
Potom prišlo zatýkanie sudcov a na verejnosť prenikali informácie o tom, ako sa nechávali uplácať a ako manipulovali, samozrejme, za peniaze, závažné súdne spory. Z mnohých sudcov „oddaných spravodlivosti“ sa vykľuli grázli toho najhoršieho druhu. Do väzenia strkali nevinných ľudí – Jankovská, Janíček – a nikto z tých čestných sudcov zo súdu v Trenčíne sa neozval.
Mlčali, hoci celý sudcovský pelech tohto mesta vedel, čo je pani sudkyňa zač. Zbabelo mlčali a nechali nevinného človeka okradnúť nielen o slobodu, ale aj o majetok. A práve o majetok išlo. A keď to Baránik povedal, tak sa do neho pustili ako sršne. Dnes mlčia, trasú sa o svoju budúcnosť a kričia do sveta „to nie my, to oni!“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.