keď ste pred niekoľkými týždňami ohlasovali, že spustíte najväčšie a podľa mňa aj najbláznivejšie a predražené celoplošné testovanie v histórii, som veľmi ocenil, že Vám leží na srdci osud a zdravie nás starcov a stareniek. Vyhlásili ste totiž, že v žiadnom prípade nedopustíte, aby sme čakaním v nekonečných radoch ochoreli či nedajbože sa nakazili a s vysokou pravdepodobnosťou tak nedobrovoľne znížili počty poberateľov starobných dôchodkov.
Všetkým ste nám odporučili, že nech radšej nikam nejdeme a tých pár dní povinnej karantény zostaneme radšej doma. Poslúchol som a hovoril som si, že som urobil dobre. Aj som Vám bol vďačný za to, že ste nás nenútili k zoznamovaniu s odberovými tyčinkami tak, ako ste k tomu prinútili niekoľko miliónov ľudí, ktorí by inak prišli o prácu.
Tie dni testovacieho šialenstva som prežil v relatívnom pokoji. Dcéra mi chodila nakupovať a ja som chodil do lesa venčiť susedovho psa. Aj huby tam rástli, a tak som mal o zábavu postarané. Jednoducho, paráda! Nebyť tej Vašej „hnusoby“ bola by to hotová idylka. Potom sa však všetko zmenilo. Karanténa sa predĺžila a ja som zrazu zistil, že sa nedostanem na poštu, k lekárovi a ani na niektoré úrady.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.