ten, koho nechce ani Putin

Alexander Lukašenko odchádza. Diktátor sa ešte skúša klaňať pred oponou a čaká, či ho potleskom nevyvolajú naspäť zo zabudnutia, kde už jednou nohou je. Ale ľud ho nechce. Signálov, že končí, je niekoľko: prvý, že medzinárodné spoločenstvo čoraz silnejšie tlačí na jeho odchod. Druhý, že líderka opozície Sviatlana Cichanovská sa prejavuje čoraz ráznejšie, ba až štátnickejšie. Jej sľub Lukašenkovi, že ak odíde v pokoji, môžu mu byť poskytnuté isté bezpečnostné záruky, je významný. Niekto v ňom vidí pokus o kompromis s diktátorom.

Ono však znie skôr ako potvrdenie pevnej pozície: ak môže Cichanovská takéto ponuky dávať, je v stave prevziať moc a velenie aj nad silovými zložkami. Práve tie už zrejme Lukašenka čoskoro začnú opúšťať. Kremeľský cár Putin mu totiž neprispel ani zďaleka toľko, koľko Lukašenko pýtal, a keby mu mienil pomôcť otvorenou inváziou (aspoň ukrajinského typu), tak by to bol dávno urobil. Ten, koho nechce ani Putin – s týmto prívlastkom Lukašenko zlezie konečne z javiska.