ale odrazu, či si to uvedomujeme, alebo nie, sme aj my v tom. A naplno, až po uši, ako sa vraví. Prázdno našich chrámov, ulíc, námestí i supermarketov nás nemôže nechať na pochybách, že je to existenciálna skúsenosť, ktorú posledné dve, možno tri generácie vôbec nezažili.
Ako vždy v krízovej situácii, ihneď sú naporúdzi rôzni apokalyptickí analytici, futurológovia, prognostici a experti na všetko, ktorí zaručene vedia, ako z toho von. Keď si to však zhrnieme, 90 % názorov, varovaní a rád smerujú v podstate len k návratu do minulosti. Ako čo treba zachrániť, refinancovať, uchovať, vrátiť do stavu pred pandémiou. Vôbec neuvažujú nad možnosťou, že tento nebezpečný vírus a následná zákonitá nielen ekonomická a finančná, ale celospoločenská kríza bude s veľkou pravdepodobnosťou do značnej miery civilizačná kvalitatívna zmena, ktorá tiež raz za čas postihuje ľudstvo od nepamäti. A jej dôsledok? Všetko sa asi zmení, určite to, čo nemá pevné či dokonca žiadne základy.
Tu už nejde ani o Petra Pellegriniho, či klamal až do konca a sabotoval normálny život v krajine, ani o víťaza vsázok na Igora Matoviča, či prekročí svoj osobnostný tieň a z deštruktívnej kukly sa vyliahne konštruktívny motýľ, alebo nie, ani o žiadneho politika; či bude niekde strašne ďaleko trinásty dôchodok, alebo preplatené niektoré odvody, atď.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.