dnes začnem inak. Piesňou, ktorá ma veľmi dojala. Zložila a zaspievala ju speváčka, ktorej piesne počúvam rád. Počúvajte dobre, Sima Martausová.
Ráno som si trochu pocvičil. To viete, dá to zabrať, než sa zanedbaná krčná chrbtica aspoň trochu rozhýbe. Dopoludňajšiu prechádzku na poliach Záhoria sme dnes s manželkou vynechali (pôjdeme popoludní – ak po obede, tak ako to už býva mojím zvykom, nezaspím).
Dôvod bol jednoduchý. V budove Národnej rady Slovenskej republiky sa stretli novozvolení poslanci, aby do rúk odchádzajúceho kapitána Danka zložili sľub. V mojom živote som týchto ceremónií zažil už niekoľko. Táto bola trochu výnimočná. Keby som chcel byť uštipačný, tak by som povedal, že niektorí zástupcovia ľudu si pred verejnosťou preventívne skrývali tváre a niektorí sa ich zas nehanbili vycapiť na obrazovku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.