táto hrozba je neviditeľná, ale zničujúca. Nemá zbrane, ale má veľký potenciál narušiť pocit bezpečnosti obyvateľstva a narušiť riadny chod spoločnosti. Je jedno, či príčinou je vírus, alebo trebárs hrozba terorizmu. Vyžaduje si rýchlu a účinnú reakciu štátu a koordináciu medzi štátmi. To, či bude úspešná, budeme poznať podľa toho, že ľudia budú šomrať, že koľko to všetko stálo a vlastne sa nič nestalo. Ako to je, keď sa darí menej, máme možnosť vidieť v Taliansku.
nečakaná, ale predvídateľná hrozba
Naše bezpečnostné stratégie a doktríny počítali aj s týmto typom hrozby a teraz sa ukáže, ako vážne sme to mysleli, keď sme to písali. V prvom rade treba povedať, že situáciu netreba podceňovať. Ak musíme zatvárať školy, rušiť verejné podujatia, obmedzovať prevádzku v zariadeniach služieb a ak nevieme zaistiť zdravotnú bezpečnosť obyvateľstva bez mimoriadnych opatrení, tak právom hovoríme o bezpečnostnej hrozbe ako takej. Tomu by mal zodpovedať aj prístup štátu a všetkých obyvateľov. Na druhej strane, nie je na mieste vojnová hystéria ani vojnová rétorika. Tej občania málo rozumejú, ale môže vyvolať paniku a zhoršenie situácie.
Bohužiaľ, na tento rozsah krízy a hlavne jej dôsledkov sme neboli pripravení. Ani Slovensko, ani ďalšie krajiny. Dnes ešte ani nemôžeme odhadnúť ďalší vývoj. O koronavíruse a chorobe COVID-19 vieme veľmi málo a môžeme odhadovať len podľa podobných epidémií. Lenže už teraz vieme, že sme dosiahli celosvetovú pandémiu. Nevieme ako dlho bude táto kríza trvať a aké budú jej dôsledky. Preto by sme mali radšej postupovať opatrne, robustne a hlavne rýchlo. Zatiaľ sa vo viacerých krajinách opakuje scenár s exponenciálnym rastom počtu nakazených aj s preťažením zdravotného systému a obeťami na životoch. Preto kuvičie hlasy o prehnaných opatreniach nie sú na mieste.
existuje správny postup?
Žiaľ, asi nie. Na túto pandémiu nakoniec aj tak použijeme celý rad osvedčených taktík, ale jedinú a spoľahlivú stratégiu ťažko nájdeme. Bez ohľadu na to, ako ktorá krajina bola pripravená,, situácia si bude vyžadovať obrovskú dávku improvizácie a flexibility. A hlavne kľud, rozvahu a trpezlivosť. V princípe vidíme dva prístupy. Ten čínsky, postavený na tlmení šírenia nákazy a silných reštrikciách a karanténnych opatreniach. Touto cestou sa vydala viac-menej väčšina krajín aj za cenu obrovských ekonomických strát. Niektoré sú zatiaľ viac, iné menej úspešné. Konečný účet je v nedohľadne a úspech je neistý.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.