rozhodnutie strany Za ľudí vstúpiť do rokovaní o novej koalícii sa rodilo v hysterickej atmosfére, ktorá úplne rezignovala na možnosť dospelej a konštruktívnej opozície. Už len úvaha tejto strany o kontrole novej moci bola nazvaná zradou, hoci nijako neohrozovala vznik Matovičovej vlády, naopak, dávala jej možnosť zálohy v prípade Kollárovho zlyhávania. Takto nastavená verejná diskusia svedčí o málo vyvinutej schopnosti Slovenska uvažovať a konať v duchu parlamentnej demokracie, kde je kontrola moci ešte dôležitejšia než moc samotná. A hovorí aj o strachu z neúspechu, ktorý nás nezdravo ovláda.
Štvorkoalícia môže byť napriek tomu dobrou správou. Ale iba v prípade, ak jej výsledkom bude kompetentnejšia, charakternejšia a stabilnejšia vláda, než vláda trojkoalície. Bude?
Bola by v prípade, ak by jej poverený predseda pri kreovaní vlády uprednostnil kvalitu pred matematikou. Lenže zatiaľ robí pravý opak. Dva príklady za všetky – je zrejmé, že Richard Sulík by bol lepší minister financií ako Eduard Heger a je rovnako zrejmé, že Boris Kollár nemá byť predsedom parlamentu. Lenže poverený premiér nad záujem krajiny preferuje pri prvom záujem svojej strany a pri druhom záujem svojho mentálne najbližšieho spojenca.
„Nová vláda bude omnoho lepšia, než všetky Ficove.“
A vyzerá to tak, že rovnako to bude aj v ďalších kľúčových pozíciách štátu. Tak načo potrebovali Za ľudí? Na pár hlasovaní o ústavných zmenách? Ešte sa to dá zmeniť, ešte je čas. Ale opakované odvolávanie sa na matematiku u dvoch najsilnejších lídrov veľkú nádej nedáva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.