ak má byť Slovensko naozaj ozdravené, potom nemožno voliť vládne strany, ktoré sú jeho únoscami, ani Harabina a Kotlebu, ktorí reprezentujú to najhoršie v našich dejinách. Ale ani to nestačí.
Po nevyhnutnom páde dnešnej vlády bude potrebná hlboká rekonštrukcia štátu, jeho inštitúcií a ich vzťahu k ľuďom. Ak sa to má podariť, bude to bolestivé a niekdy aj málo populárne.
Predstavme si len rušenie niektorých nemocníc, vysokých škôl, úradov alebo zodpovedný prístup k dôchodkom. Na to všetko bude budúca koalícia potrebovať nepopulistickú odvahu a – dôveru ľudí. A práve pre tieto dve podmienky nemožno voliť ani Kollárov projekt Sme rodina, ani Matovičovu firmu OľaNO.
„V populizme ide OĽaNO ešte ďalej než Boris Kollár.“
Sme rodina nie je ani extrém, ani únosca štátu. Má názor, má program, a vo viacerých ohľadoch by bol Boris Kollár spoľahlivejším partnerom než Matovič. Lenže je to súčasne strana, ktorá dlhodobo stavila na populizmus (dôchodky, utečenci, Le Pen, nie som ako oni), je v elementárnom rozpore s vlastným názvom, pre minulosť svojho šéfa je zraniteľná (a diskvalifikovaná pre post ministra vnútra) a keďže si navyše za šéfa svojej kampane zvolila Martina Borguľu, dlhoročného bratislavského šíbra Smeru, sama vyslala zničujúci signál o svojej povahe. Pre toto všetko nie je hlas pre Sme rodina práve rozumným hlasom pre ozdravenie Slovenska.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.