tak veľmi v katolíckom povojnovom Írsku nenávideli podľa Johna Boynea gayov.
Nenávisť je síce silné slovo, ale vystihuje jeden z mnohých pocitov, ktoré autor knihy Neviditeľné besy srdca navodzuje čitateľovi v sedemsto stranách. Že je to veľa? Vďaka spisovateľovi, ktorý je sám homosexuál a zažil „prudérne, pokrytecké a pokrivené Írsko“ a do hlavnej postavy chlapca a neskôr muža Cyrila vložil možno viac autobiografických čŕt ako mienil, ani nie.
Cyril, utiahnutý no rozvážny chlapec, bol odmalička nechcený. Jeho šestnásťročnú mamu si zavolal kňaz miestnej cirkvi počas omše pred oltár a povedal jej, že sa nikdy nevydá, nikdy nepríde do neba a pre svoje hriechy má okamžite odísť z rodného Corku. Jej rodičia a štyria bratia sa v lavici potichu snažili premeniť na neviditeľných. Len aby susedia hanbu dcéry nespájali s ich výchovou.
Archív
Mladé žieňa odíde do vyhnanstva a zároveň sa narodeného chlapčaťa vzdá.
Boyne má však talent na tragikomické situácie. Aj vďaka nim sa Cyril dostane do netradičnej rodiny Averyovcov, ktorí mu počas celého života pripomínajú, že aj keď sa ho ujali, pravý Avery nikdy nebude. Ryšavý, útly chlapec je zabezpečený, žije v luxusnom dome, ale žiadne „patetické“ prejavy ako je materinská láska, pohladenie, bozk pred spaním nezažíva.
Vďaka adoptívnemu otcovi finančníkovi/podvodníkovi však už v ranom veku Cyril zistí, že s ním nie je všetko v poriadku. Potvrdí sa mu to v momente, keď rovnako starý a výrečný chlapec Julian chce, aby si ukázali pohlavie. Tak skutočné, tak reálne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.