priznám sa, že pre mňa bol už veľmi neprirodzený aj jemnejší národno-buditeľský jazyk napríklad v „Mor ho!“. V dobovom kontexte to mohla byť výslednica snáh o „národné vzplanutie“ za sebaurčenie.
Čo mi však uniká, je, ako môže niekto dnes uveriť bájkam o rasovej či národnej nadradenosti. Nič z toho totiž nereflektuje našu vlastnú históriu. Históriu nielen tých „bielych“ či Slovanov, ale úplne všetkých ľudí, tak ako sme ju identifikovali v čase a zmapovali podľa nášho vlastného genetického kódu.
„Vážení“ Kotlebovci, Okamurovci a další xenofóbovia a rasisti: hoci evidentne mnohí z vás nie sú historikmi (a podľa vlastných výpovedí na súde ani neviete obsluhovať počítač), pravda je taká, že my všetci sme pôvodne migranti z Afriky.
Veru aj Hitler, aj Židia, aj Kotleba, aj Jánošík, všetci pochádzame z tohoto svetadielu. Všetko, čím sme dnes, aj čím sme kedysi boli, pochádza odtiaľ.
A je to tak hneď dvakrát!
história rodu Homo
Téma by vydala na niekoľko hrubých kníh. Ten fascinujúci príbeh je nutné skrátiť, aby bola úplne jasná pointa. Začnem tým, že celý príbeh je nutné najskôr zarámcovať do určitého časového obdobia.
Ak teda spomíname vývoj človeka, hovoríme o období pleistocénu –geologického obdobia medzi 2,5 miliónom až cca 10 000 rokov pred naším letopočtom. Začiatkom pleistocénu už planétu dávno ovládli veľké suchozemské cicavce a najmä striedavé počasie: obdobia chladu a mrazu sa striedali s teplými.
Po „Lucy“, H. erectus, habilis a ergaster vzniká v Afrike okolo roku -700 až -600 000 Homo rhodesiensis, ktorý už pomerne šikovne ovláda veľmi primitívne cielené činnosti základného prežitia, vrátane opracovávania nástrojov, prvých primitívnych predchodcov nožov a sekier. A čo Európa či iné kontinenty? Tam ľudia neboli?
V Európe už boli! A vieme to odvtedy, ako sa v španielskej jaskyni Sima de los Huesos našli ostatky človeka, nazvaného Homo heidelbergensis asi 600 000 rokov staré. A keď sa naň antropológovia vrhli, tak zistili, že to je napodiv človek na nerozoznanie podobný od toho rhodézskeho! Veru, poskytol tak vcelku veľmi solídny dôkaz k teórii o migrácii takéhoto či blízkeho spoločného predka človeka z Afriky do Eurázie.
Takže toto sa stalo asi pred 600 000 rokmi, keď sa príroda pokúsila dať nám ľuďom šancu dobyť svet po prvý raz.
eurázijský heidelberský človek
Alebo jeho blízky predok sa teda po prieniku mimo Afriku (najskôr na Blízkom východe), vydal smerom na severozápad, do Európy. Tu sa rozšíril a potom počas tisícov rokov izolovaný snehom a ľadom vyvíjal na nášho bratanca neandertálca.
Druhý smer jeho predpokladanej migrácie bol na severo- a juhovýchod, kde z neho v strednej Ázii vznikli iní príbuzní neandertálcov, ľudia nazývaní Denisovania. Tento tajomný ľud z Denisovej jaskyne sa dostal do povedomia paleoantropológov v roku 2008.
Altajská jaskyňa, pomenovaná po pustovníkovi Denisovi, ktorý v nej údajne žil v 18. storočí, bola už dávnejšie miestom skúmania sovietskych archeológov. Keď sa v roku 2008 Dr. Svante Pääbo so svojím tímom z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku pokúsil získať ich genetickú informáciu Denisovanov, spočiatku netušil, aký objav urobí z jedného mikrofragmentu prstovej kosti.
O niekoľko týždňov tak vedecký svet zaknihoval senzačnú informáciu, že práve v Denisovej jaskyni sa objavili po prvýkrát ostatky nového tajomného človeka z roku asi -40 000. Patrili asi 8 ročnému dievčatku. To sa geneticky nepodobalo ani neandertálcom, ale ani Homo sapiens. Vykazovalo toľko genetických odlišností, že nemohlo byť nikým z doteraz známych predkov človeka.
V Denisovej jaskyni potom v roku 2011 našli ešte ako definitívny dôkaz nálezu 2 stoličky iných jedincov týchto tajomných ľudí a nazvali ich Denisovanmi.
ďalší vývoj
Nechajme teraz chvíľku Neandertálcov a Denisovanov na pokoji a skočme sa mrknúť, ako sa medzitým darilo africkému rodézskemu človeku. Ten, tak ako iní naši predkovia, nesedel iba so založenými rukami a nepozeral sa na hviezdy.
Aj on sa postupne vyvíjal a hlavne migroval. Vznikol z neho postupne ozajstný vyšší, inteligentný a asi aj nejako hovoriaci Homo sapiens.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.