keď Richard Sulík vstupoval v roku 2010 do koalície, tému registrovaných partnerstiev pustil tak ľahko ako svoj balónik počas volebnej noci. LGBTI komunita to vnímala ako podraz. Prvýkrát sa na politickej scéne objavila relevantná strana, ktorá mala práva tejto menšiny vo svojom programe a napriek tomu sa neurobilo nič v jej zrovnoprávňovaní. SaS vždy svoju liberálnu nálepku využívala len ako rohožku pre zúfalých liberálnych voličov, ktorí sú dlhodobo bez politickej reprezentácie.
Niečo podobné sa teraz deje v prípade Progresívneho Slovenska. Michal Truban v rozhovore pre .týždeň povedal, že na životných partnerstvách vládu nepoloží a nemieni viesť kultúrne vojny. Dopredu tým svojim konzervatívnym partnerom prezradil svoju vyjednávaciu pozíciu. O životných partnerstvách už vyjednávať netreba. Vieme, pre koho je to principiálna otázka. Pre konzervatívcov.
Je dlhoročným symptómom slovenskej politiky, že kým konzervatívci považujú kultúrno-etické otázky za základný kameň svojej politickej identity, tak na liberálov vždy padne rola toho, akože zodpovednejšieho, kto musí myslieť na to, aby sa k moci nedostal Fico.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.