Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Televízna revolúcia

.eugen Korda .názory

V marci 1988 som išiel električkou po nábreží Dunaja a rozmýšľal, či pôjdem na Hviezdoslavovo námestie demonštrovať za náboženskú slobodu, alebo nie.

Eugen Korda

nakoniec zvíťazil môj strach a obava, že prídem o miesto čerstvého redaktora, ktoré sa mi po rokoch podarilo získať v Slovenskej televízii.

Dodnes si vyčítam svoju zbabelosť a azda práve to bolo príčinou, že v roku 1989 som sa už zachoval inak. Sviečková demonštrácia ma možno ovplyvnila, aj keď som tam nebol.

Zatiaľ čo sa televízia v Prahe síce pomaly, no nezadržateľne začala zbavovať komunistickej cenzúry, tu v Bratislave sa nedialo prakticky nič. Slovenská televízia takmer úplne ignorovala to, čo sa dialo na námestiach. V jeden večer mi zatelefonoval môj kolega, režisér František Polonder. Vraj by sme mali niečo podniknúť, aby sa to zmenilo. 

„Nezostávalo nám teda nič iné, len pokúsiť sa televíziu prebudiť k životu vlastnými silami.“

Navrhol, aby sme zašli za vtedajším predsedom Socialistického zväzu mládeže Pavlom Ruskom a primali ho k tomu, aby organizácia, ktorej predsedal, vydala nejaké vyhlásenie na podporu štrajkujúcich študentov a hercov a donútila vedenie televízie prestať s cenzúrou a začať vysielať slobodne a o tom, čo hýbalo osudom štátu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite