Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko 2020

.štefan Hríb .názory .editorial

Skutočnosť, že po všetkých hrozných odhaleniach, ktoré prinieslo vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka, neklesol Smer pod 20 percent, vyvolala údiv a do budúcnosti aj obavy. Neprávom.

Štefan Hríb

skúsme začať faktami – od roku 1992 podnes vyhrali voľby na Slovensku len dve strany založené na moci a populizme. Mečiarovo HZDS v rokoch 1992, 1994, 1998 a 2002, Ficov Smer v rokoch 2006, 2010, 2012 a 2016. Toto šokujúce zistenie však nijako neznamenalo, že sa tu nedali zostavovať koalície, ktoré posúvali krajinu dopredu. Po prvých dvoch rokoch od Novembra sa to podarilo aj v rokoch 1998 až 2006, a šanca prišla aj v rokoch 2010 až 2012. 

Čo tieto základné fakty znamenajú? Dve veci – že sentiment Slovenska k prednovembrovému režimu a tiež k ponovembrovým vládam hrubosti a populizmu je dlhodobo silný, no súčasne, že nie je úplne rozhodujúci. Rozhodujúca je už 30 rokov schopnosť či neschopnosť demokratických síl spolupracovať a tým hrubosť a populizmus poraziť.

Oslávte sa nami 30 rokov slobody. Bez nezávislých médií nie je slobodná žiadna krajina. Podporte nás kúpou digitálneho predplatného za výnimočnú cenu.

Keď sa touto optikou pozrieme na najnovšie čísla Smeru, ale aj na nový výskum Sociologického ústavu SAV o prijateľnosti komunistického režimu, smútok a zdesenie sa rozplynú. Áno, je strašné, že 30 rokov po obnovení slobody a rok a pol po vražde tu máme 20 percent pre Smer plus ďalších takmer 20 percent pre SNS a extrém. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite