pravdu povediac, keby som sa na nich nemusel zúčastniť ako novinár, tak by som dal prednosť inej činnosti, ako drať podrážky v uliciach hlavného mesta. Či už v mene jedného, alebo druhého pochodu.
Neviem pochopiť, prečo majú ľudia potrebu verejne demonštrovať svoju sexuálnu orientáciu. Takáto intímna záležitosť by mala intímnou aj zostať. Navyše ma dosť vyrušuje, keď sa na dúhovom pochode objavujú rôzne indivíduá, ktorých cieľom nie je zlepšenie života homosexuálne orientovaných ľudí, ale len provokujúci a často doslova nechutný exhibicionizmus.
Na druhej strane treba jasne povedať, že muži a ženy s inou ako heterosexuálnou orientáciou majú právo zhromažďovať sa a na týchto zhromaždeniach a volať po zlepšení svojich životov.
Veď Boh stvoril aj ich a neurobil to len náhodou či z dlhej chvíle. Celkom určite má s nimi nejaký zámer. Neviem síce aký, ale kresťania by si to mali uvedomiť a podľa toho sa k nim aj správať.
„Organizátori by sa ho však mohli a mali spýtať, ako môže byť „hrdý na rodinu“, keď žiadnu fungujúcu rodinu nemá a je tam bez manželky, ktorá je teraz už len bývalá.“
V ten istý deň budú ulicami pochodovať aj ľudia „Hrdí na rodinu“. Nechápem síce, prečo majú potrebu verejne prezentovať túto svoju „hrdosť na rodinu“. Veď rodina je samozrejmou súčasťou nielen ich, ale i našich životov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.