to najstručnejšie, čo sa dá napísať, bez unavovania opakovaním detailov, je toto: V týchto dňoch je to presne 43 rokov, čo medička Ľudmila Cervanová zmizla z diskotéky na internáte v Mlynskej doline v Bratislavy. Za únos, znásilnenie a vraždu odsúdili sedem Nitranov. Tí dodnes tvrdia, že sú nevinní.
Prečo sa ešte vraciam k téme, ktorú som už chcel po vzájomne úmorných polemikách s kolegom Martinom Hanusom uzavrieť? Objavili sa (nie na stole, ako u Mečiara, ale v policajnom archíve v moravských Kaniciach) dokumenty, ktoré on a Peter Tóth ako autori kníh o prípade možno prehliadli. Alebo ak aj neprehliadli, neprikladali im osobitný význam. V niečom majú pravdu. Tie dokumenty nemenia dôkaznú situáciu, ukazujú „iba“ v inom svetle, kto a ako prípad vyšetroval.
Najprv si povedzme fakty, potom ich interpretáciu. Aj keď uznávam, niekedy je obvyklý skôr opačný prístup.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.