Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skúsme si trošku zaspomínať na éru budovania komunizmu

.eugen Korda .názory

Komu to tu píšem a prečo? Nuž, je leto a politický život na čas utíchol. Tieto slová však primárne nie sú určené tým, ktorí vyrastali a dospievali v komunizme.

Eugen Korda

sú tu hlavne pre tých mladých chlapcov a dievčatá, ktorí nemajú ani potuchy o tom, ako sa v komunistickom Československu žilo a možno aj pre tých ľudí, ktorí v tom systéme síce vyrástli, ale majú krátku pamäť. 

Výpočet odporných vlastností, ktorými bol komunistický režim „obdarený", je naozaj len veľmi stručný. Poďme na to!

Je ráno, niekedy medzi rokmi 1968 a 1989. Po celé tie šedivé roky veľkej väčšine občanov Československej socialistickej republiky zvonia budíky niekedy medzi piatou a šiestou hodinou, aby sa pod vedením Komunistickej strany Slovenska a za prísneho dohľadu Komunistickej strany Zväzu sovietskych socialistických republík, mohli načas zúčastniť na „radostnom budovaní krajšej budúcnosti“ 

Na zástavkách hromadnej dopravy sa zhromažďujú ľudia oblečení do hnusných tesilových oblekov a šiat – poväčšine tmavošedej farby. Rozhegané električky a naftou zapáchajúce autobusy ich rozvážajú do špinavých, zle vykúrených továrenských hál. 

Tisíce robotníkov v nich vyrábajú výrobky, ktoré nie sú schopné konkurencie alebo putujú rovno na smetiská. To najlepšie, čo sa vyrobí, putuje do Sovietskeho zväzu, ktorý nám za to platí brakovou elektronikou. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite